Ako byť opäť banánom? (mindfulness 18)

Plné prežívanie je jedným z najdôležitejších prínosov MBCT programu pre môj život. Pamätám si, ako som fungoval do roku 2013. Veľmi som sa chcel mať dobre, cítiť sa dobre, silný a bál som sa nepríjemných emócií. Príjemné emócie som sa snažil vyrábať si v hlave a nepríjemné som potláčal, pretože som veril, že by som ich nemal mať, veď predsa racionálne nie je dôvod. Okrem potláčania tu bolo popieranie. Doteraz si pamätám, ako som volal terapeutke, že sa súrne potrebujem stretnúť, pretože mám obrovskú radosť a neviem ju zvládnuť 😀 No a na sedení sme zistili, že to, čomu ja hovorím radosť, iní volajú úzkosť, strach. Myslel som si, koľko radosti mám v živote a mal som pritom len chronicky hyperaktívnu amygdalu 😀

Okrem potláčania a popierania je mnoho ďalších obranných mechanizmov, ktoré nám “pomáhajú” neprežívať intenzívne bolestivé, nepríjemné alebo deštruktívne pocity. Obranné mechanizmy vedia byť krátkodobo nápomocné, no ich intenzívne využívanie dlhodobo môže byť zlým pánom.

Pomôcť môžu napríklad, ak sa dozvieme nejakú bolestivú skutočnosť a v danej situácii je pre nás, napr. z pracovných dôvodov, neúnosné ju plne spracovať. Automatické popretie, potlačenie zafungujú a my bolestivú skutočnosť spracujeme až neskôr. Ak vôbec?

Deštruktívne však môžu byť dlhodobo napríklad vo vzťahoch. Príde k nedorozumeniu alebo sa niekto dotkne dlhodobo potlačenej, nespracovanej veci z minulosti, zaplaví nás emócia a… možno to poznáte 🙂 Najlepšia obrana je útok… Alebo “to je tvoja vina”, čo je projekcia. Alebo sa to opäť snažíme poprieť alebo potlačiť ako mnoho ťažkých veci predtým, až kým nie sme natlakovaní ako parný hrniec. Ja mám skúsenosť, že ten parný hrniec vie aj vybuchnúť 🙂

Moja hypotéza založená na osobnej skúsenosti je, že nadmierne využívanie obranných mechanizmov je jedným z najväčších zdrojov našich emocionálnych a vzťahových problémov. Avšak nechcelo sa mi hľadať aj nejaký výskum, ktorý by mi moju hypotézu potvrdil 🙂

Čo je však “univerzálnym liekom” na obranné mechanizmy? Ja som sa dostal k pestovaniu si bdelej pozornosti pre zdravie (mindfulness for health) práve ako k technike nácviku plného prežívania. Teda prežívanie bez obrany, naplno, so všetkým. A presne o tom v skutočnosti mindfulness aj je.

V mindfulness cvičeniach sa človek učí všímať si automatické obranné mechanizmy ako prvky módu robiť našej mysle. Tým, že si ich všimneme a zameráme na ne svoju pozornosť, deautomatizujú sa a teda emócia môže ľahšie prejsť naším telom. Telo totiž vie efektívnejšie spracovať emóciu ako naša analytická myseľ. Tá je vlastne asi tou najhoršou, hoci najpoužívanejšou voľbou 🙂

Takže kým obranné mechanizmy sú o tom, ako

• necítiť, čo mi je nepríjemné,
• zabraňovaní vo videní pravdy a jej implikácií
• o hľadaní riešenia, ako sa toho zbaviť,

mindfulness cvičenie nás učí, ako

• prijať fakt, že sa niečo stalo
• prijať fakt, že sa v nás odohrávajú veci, hoci by sme boli radšej, keby sa nediali
• byť otvorený skúsenosti, aj tej bolestnej, pretože všetky emócie sú dôležité a vzácne
• pozorovať naše myšlienky, pocity a telesné vnemy s postojom priatia miesto hodnotenia
• nechať emóciu spracovať telom, nie analytickou mysľou
• pestovať postoj úprimnej láskavosti a “empatie” voči sebe, alebo… proste… mať sa rád a netrestať sa za to, že sa mám ťažko 🙂

Po absolvovaní programu som mal jednu skúsenosť. Dostal som feedback od autority a úprimne? Zložilo ma to. Do 20 minút. Depka, úzkosť, ležanie na posteli, izolovanie sa… Kedysi by som 2 týždne vytesňoval a popieral, potom racionalizoval, projekcioval, sublimoval a neviem, čo všetko. Potom, psychicky vyčerpaný, by som nakoniec aj tak skončil v depke. Teraz po 20 minútach som bol dole, prijal som ten feedback ako fakt, aj svoje prežívanie a začal som ho skúmať.

Nie, mindfulness nie je univerzálny quickfix na emocionálne problémy. Bol som v takom stave asi týždeň. Avšak týždeň oproti niekoľkým týždňom? Mám svojho kandidáta 🙂 Ako som sa dole rýchlo dostal, tak som sa potom z toho aj relatívne rýchlo vyhrabal. Stačilo nechať Boha a telo, ktoré mi dal, aby ma z toho dostali. Nie kalkulatívnu myseľ, ktorá sa na túto úlohu vždy rada podujme 🙂

Otázky na záver:

• Lajkli ste už Facebook stránku našej komunity Žijem v prítomnosti? Ak nie, je možné to zmeniť dvoma klikmi 🙂
• Aké obranné mechanizmy v ťažkých situáciach “pomáhajú” vám?
• Ktorých problémov sú možno zdrojom vo vašom živote?
• Čo vám zabraňujú vidieť, cítiť, prežiť, kým sa stať?