Čo by ste mali vedieť o kurze “Sila zraniteľnosti” od Brené Brown?

Keď som pred rokmi videl TED talk “Sila zraniteľnosti” od Brene Brown, ostal som otrasený. Ona to proste trafila. Povedala všetko, ako to je. Viac o tejto skúsenosti a mojich myšlienkach píšem v blogu “Je zraniteľnosť sexi?”. Je inak jeden z mojích najčítanejších, tak povzbudzujem, prečítajte si.

Prečo sa k tejto téme vraciam? Je tomu len asi týždeň, čo som dopočúval audioknihu “Power of Vulnerability” od Brené a v nasledujúcich 2 článkov by som chcel zdieľať to, čo mi utkvelo. Napíšem to hneď – je to jedna z tých audiokníh, ktorú sa oplatí kúpiť. Oplatí sa kvôli nech založiť si účet na Audible a minúť na ňu kredit zdarma, ktorý dostanete. Ak ste nevideli TED talk, tak si ho pozrite. A audiokniha – kurz, je ako ten TED talk. Iba 6,5 hodiny, viac je tam uvoľnená, rovnako vtipná, ide viac do hĺbky, súvislostí, je to veľmi praktické. Ešte nevyplňujete registračný formulár na Audible? Tu je link, tak šup, šup!

Mentalita nedostatku

Brené otvára kurz myšlienkami o tzv. “Scarcity mentality”, mentalite nedostatku. Ak poznáte kurzy Otcovo srdce, tak oni používajú termín “sirotský duch”.

Ovocím mentality nedostatku je podľa nej strach, čo s nami bude a tento strach si riešime snažením sa byť výrazne výnimoční. Tzn., žiť jeden z tých životov ľudí, o ktorých čítame, vidíme ich v médiách a vidíme v nich vzor – ten to dal, ten je výnimočný, ten niečo dokáže, ten je za vodou. Ako Rytmus. Napadá mi, či tento strach neumocnňujú relácie ako Slovenská ma Talent, X-factor a Superstar?

Ak sa nám nedarí dosiahnuť ten výnimočne úspešný život a náš život je z kategórie “normálny, bežný”, upadáme do depresívnych stavov. Ak nie som výnimočný, som nikto, som vadný, nedostatočný.

To je hanba – pocit, že taký, aký som, nestačím.

Brené ako “shame-researcher” po tom, ako skúmala hanbu už nejaký ten piatok (v čase nahrávky 13 rokov), prišla do kontaktu aj s ľuďmi, ktorí netrpeli zásahom mentality nedostatku, nežiadalo sa im “byť výnimoční”. Boli šťastní, usmiati, vedeli oddychovať a boli spokojní. Neboli hnaní hanbou – tým vnútorným strachom, že ak nebudem dostatočný, vyhodia ma zo skupiny a sám umriem niekde vonku. Lebo celé veky znamenalo byť so skupinou život a ostať sám – istú smrť. Hanba je o prežití. Ako všetky emócie, keď slúžia na to, na čo majú. Ale odbočil som.

Títo ľudia, ktorých nazýva “whole-hearted”, niečo ako ľudia celistvého srdca, majú veľmi dobre vyvinutý zmysel pre medziľudské spojenie a spolupatričnosť (sense of connection and belonging).

Brené tvrdí, že úhlavným nepriateľom pocitu, že niekam patrím, je snaha zapadnúť (to fit in). Pretože, keď sa snažíme zapadnúť, vedie nás hanba, strach, že nebudeme v skupine, nie túžba zapadnúť. Keď nás vedie hanba, nie sme sami sebou, nie sme autentickí, hráme. Nie sme vtedy zraniteľní a teda schopní hlbokého napĺňajúceho spojenia. Sme takí, akí si myslíme, že by sme mali byť, aby nás skupina prijala.

Akí sú “whole-hearted” ľudia?

Brené tvrdí, že kľúčová vlastnosť, ktorá ich odlišuje od tých ostatných, je ich hlboké, nepodmienené vnútorné presvedčenie, že su hodní lásky a spolupatričnosti. To, že sú, stačí, aby boli hodní. A aké sú ich ďalšie spoločné črty?

  • Majú čast na oddych a hru
  • Sú kreatívni, majú aspoň 1 kreatívne hobby
  • Sú mierni (calm)
  • Radi sa smejú, spievajú a/alebo tancujú
  • O týchto veciach však až v ďalšom článku.

Hanba, vina, obviňovanie

Brené venuje nejaký čas rozprávaním o týchto 3 veciach v kontexte zraniteľnosti. O hanbe hovorí ako o jednej z najbolestnejších ľudských skúseností, ktorá býva reálne traumatická. Na mozgovej úrovni ju prežívame ako reálnu fyzickú bolesť a údajne pri akútnom útoku hanby zaberajú a zmiernenie aj lieky proti fyzickej bolesti. Hanba zanecháva v detstve hlboké jazvy, ktoré si nesieme celý život, ak ich zodpovedne neriešime.

Ja veľmi odporúčam na hanbu terapiu. A verte mi, ak máte problém s hanbou, teda pocitom, že takí akí ste, ste nedostatoční a vaším riešením je potláčanie, na terapiu sa dostanete 😉

  • Hanba je
    • Presvedčenie, že ak sa niečo nepodarí, ja nestojím za nič. Respektíve stojím za ho**o.
    • Taký aký som, nestačím. Nie som hodný lásky a spolupatričnosti.
    • Hanba sa prejavuje ako bytostný strach -z odmietnutia, zo zlyhania. Teda aspoň u mňa.
    • Hanba nenesie adaptívnu zložku. Ak niečo nevýjde, ja som pokazený. S tým sa nedá nič robiť, kto sa vie opraviť? Ešte keď sa človek pohorší, povieme mu, nech sa polepší. Ako ako sa však má opraviť?
  • Vina
    • Vina je na tom o kus lepšie ako hanba, pretože vina nie je o mne, vina je o tom, čo robím. Teda ak niečo nevýjde, vina hovorí “Ja som v poriadku, nabudúce to urobím inak”.
    • Vina teda môže byť adaptívna. Vina hovorí, že som v poriadku, skupina ma nevylúči, som dostatočný, len sa potrebujem začať správať inak.
  • Obviňovanie
    • Je o tom, že keď sa niečo stane a nechcem prijať zodpovednosť za svoje správanie a chcem sa aj vyhnúť hanbe a pocitu nedostatočnsoti, hľadám vinníka. Veď predsa hanba a vina nám pripomínajú našu zraniteľnosť, obviňovanie druhých je výbornou náplasťou na tento mučivý pocit.

Hanba, zahanbenie (embarrassment)a poníženie- aký je medzi nimi rozdiel?

Hanba je niečo iné, ako si predstaví väčšina ľudí. Pletú si ju s ostýchavosťou.

  • Hanba – ja som nehodný lásky a spolupatričnosti, som nehodný patriť k týmto ľuďom, preto kto a aký som. Som nehodný, nedostatočný, zlý a vadný.
  • Poníženie – keď niekto spôsobí, že cítim hanbu, teda dá mi silný podnet ako napr. výsmech pred skupinou avšak je tam prítomné presvedčenie, že toto si nezaslúžim. Tzn., že to nie je skutočná hanba, ak vnútri neverím, ten človek, čo má poníži má pravdu o mne a že si zaslúžim takto byť ponížený.
  • Zahanbenie – pocit hanby avšak s vedomím, že je jednorázový alebo zriedkavý a nesúvisí, s kým som. Napríklad, ak sa nám urobí diera na zadku pred ľuďmi a pod.

Ako ľudia celistvého srdca jednajú s hanbou?

  • Nazývajú veci pravými menami
    • Hovoria “Cítim sa vinný”, keď ich správanie nie je v súlade s ich identitou alebo sociálnymi normami, s ktorými chcú byť v súlade
    • Hovoria “Cítim hanbu”, ak sa cítia nedostatoční a vedia, že je to neproduktívne
    • “Cítim sa zahanbený (embarassed)”, ak sa im stane trapas.
  • Vlastnia svoj príbeh
    • Kľúčom k prekonanie hanby je seba-poznanie. Poznanie svojich strachov, tráum, vzorcov a nazývanie ich pravými menami.
    • Je dôležité uvedomiť si a poznať, čo sú tie zážitky z minulosti, z ktorých cítime hanbu. Au, toto bolí. A práve tu je vhodná pomoc terapeuta podľa mňa. Tieto zážitky máme mnohí veľmi starostlivo vytesnené a popreté. A tak hanba pekne pôsobí, až kým neprídu na svetlo. Aj potom, no moja skúsenosť je, že je to akési iné a postupne aj miernejšie.
    • Tieto podmienky je treba poznať, odkryť ich a vlastniť ich. Sú moje. Stalo sa mi to, urobili mi to tí druhí. Nehovorí to o mne nič.

Keď udrie hanba – prvá pomoc

Keď udrie hanba, sme ako v boji. Cítime obrovskú bolesť akoby aj fyzicky. Hanba ochromí prefrontálny kortex (PFC), naše rácio a vôľu, riadi nás vtedy lymbický systém – naša kamarátka princezná Amygdala a jej “zaútoč / uteč” riešenie.

Brené odporúča vypestovať si nový návyk (tie nie sú založene na ráciu, fungujú automaticky, aj keď je PFC dole) a to vrátiť sa do rácia. Niečo ako “Situácia => hanba => spustenie návyku: hovorím si “je to hanba, je to hanba, nie je to pravda. Som v poriadku, normálny, vítaný, hodný, prijatý, milovaný.” A dookola. (Inak, ak si tieto slová o sebe nemyslíš, vedz, že máš problém s hanbou a dobre, že toto čítaš). Takéto hovorenie nám poskytne reality-check a tým, že sa počujeme, vieme sa ľahšie vrátiť opäť k ráciu. Nechávame amygdalu, nech si vyplavuje strachové a stresové hormóny a ideme ďalej.

Mám tu v poznámkach ešte napísané, že bola zistená korelácia medzi ľuďmi celistého srdca a schopnosť znášať diskomfort. Zaujimavé…

Otázky na záver a o čom bude ďalší článok o Sile zraniteľnosti?

Aké sú vaše skúsenosti s hanbou? Máte problém so zameranosťou na výkon, strachom z odmietnutia, zo zlyania? Ako sa otupujete?

V budúcom blogu budem ďalej písať podľa poznámok z knihy “Power of vulnerability” –

  •  o empatii a súcite ako lieku na hanbu
  • naších brneniach voči zraniteľnosti a prečo je zraniteľnosť nevyhnutná, ak chceme žiť a mať pocit, že pri tom aj žijeme
  • a ako si vyspestovať charakteristiky “whole-hearted” ľudí
Advertisements

3 thoughts on “Čo by ste mali vedieť o kurze “Sila zraniteľnosti” od Brené Brown?

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s