Mód byť versus mód robiť – nájdeš 7 rozdielov? (mindfulness 9)

Christ-In-The-House-Of-Martha-And-Mary

V jednom z predchádzajúcich blogov sme si predstavili mód robiť a mód byť. Mód robiť sa mi spájal s evanjeliovou postavou Marty, ktorá nevenovala plnú pozornosť hosťovi v dome, ale starala sa a znepokojovala mnohými vecami. Jej sestra Mária mi asociovala mód byť, keďže Mária sedela pri Ježišových nohách a počúvala ho. Keď Marta chcela, aby Ježiš napomenul Máriu, že jej nepomáha, Ježiš naopak napomenul Martu s tým, že Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Dnes by som chcel rozvinúť poznatky o móde byť, ktorého pestovanie a zručnosť v ňom sú hlavnými cieľmi cvičenia sa vo všímavosti (mindfulness) avšak všimol som si, že sa ako vedľajší efekt kultivujú aj počas niektorých typov kresťanskej modlitby (čítanie Písma, adorácia, kontemplácia, soaking, modlitba v jazykoch) . Keďže všetci máme vďaka spoločnosti, v ktorej žijeme, skúsenosť práve s módom robiť, nechám sa inšpirovať profesorom Williamsom, ktorý vysvetľuje vo svojej knihe mód byť práve na kontrastoch s módom robiť.

Opäť chcem prízvukovať, že cieľom nie je označiť mód robiť ako zlý a mód byť ako dobrý. Nie sú ani dobré, ani zlé. Vďaka módu robiť existuje aj tento blog a cela naša civilizácia vrátane tých pozitívnych stránok. Avšak často zabúdame, že naša myseľ dokáže aj niečo iné ako robiť, analyzovať, hodnotiť, porovnávať, dookola sa točiť v bludných kruhoch. Že dokáže pozorovať, všímať si, prijímať veci také, aké sú. Ak sme však uväznení v móde robiť a jeho autopilote a tento spôsob fungovania nie je vyvážený ničím iným, ľahko začneme mať problém s chronickým stresom, únavou, vyčerpaním, úzkosťami a depresivnými sklonmi.

Autopilot versus vedome rozhodnutie

Mód robiť (Marta) a jeho autopilot je v skutku výborný pomocník. Pomáha nám napríklad automatizovať niektoré činnosti, aby sme sa mohli popri ich robení venovať niečomu inému, napríklad rozprávať sa popri šoférovaní alebo plánovať deň počas cesty do práce. Bez schopnosti našej mysle učiť sa z opakovania by sme sa každé ráno učili zaväzovať si šnúrky a umývať si zuby.

Nevýhody autopilota sa prejavia, ak mu odovzdáme príliš veľa kontroly nad naším životom. Deň za dňom budeme vstávať, myslieť, pracovať, jesť, cestovať, variť… ako roboti bez jasného uvedomenia si, čo práve robíme. Počuli ste už, že po 20ke ubieha život omnoho rýchlejšie? Alebo ani sa nenazdáš a bude tu 30ka, 40ka? Je to práve tým, že čím sme starší a povinností je viac, dávame autopilotu viac a viac kontroly a prežívame mnoho vecí bezmyšlienkovite (mindlessly, čo je opak mindful).

Všímavosť (mindfulness) nás vracia zakaždým späť do plnej vedomej pozornosti (conscious awareness): Do bodu, ktorý nám umožňuje vedomý, zámerný výber. Mód byť (Mária) kultivovaný cvičením sa v bdelosti nám umožňuje z autopilota precitnúť, aby sme mohli robiť vedomé rozhodnutia. Naše zámery a reálne činy sa opäť zladia. Nebudeme sťahovaní z vytýčenej cesty zabehnutými koľajami nášho autopilota a jeho starými zvykmi zmýšľania a konania, ktoré nám už dlho nie sú na nič užitočné. Napríklad, ak si sadnem za PC s tým, že idem písať blog, neskončím v bludnej slučke nekonečného pozerania videí na youtube a klikaním na “zaujímavosti” z Facebooku.

Analyzovanie versus vnímanie

Mód robiť potrebuje premýšľať. Analyzuje, pripomína, plánuje a porovnáva. Môže sa stať, že strávime príliš veľa času “v naších hlavách” bez toho, aby sme si všimli, čo sa deje v nás a našom okolí. Tempo, ktoré nastavil svet nás môže natoľko pohltiť, že stratíme vedomie prítomnosti v našom tele a miesto zažívania sveta priamo, cez naše zmysly a ducha, ostaneme žiť v našich myšlienkach… ktoré, ako sme si už povedali, môžu ľahko skĺznuť deštruktívnym smerom.

Miesto toho byť všímavý znamená byť opäť spojený so svojimi zmyslami. Môžeme vidieť, počuť, dotýkať sa, voňať, ochutnávať, prežívať veci ako po prvý krát. Opäť nájdeme neobyčajnosť v obyčajných, nudných veciach, ktoré už považujeme za samozrejmosť. Jadrom bdelej pozornosti je všímanie si, čo sa deje v nás a vo svete okamih za okamihom.

Namáhanie sa versus prijímanie vecí

Mód robiť obsahuje hodnotenie a porovnávanie “skutočného” sveta so svetom, aký by sme ho v našich myšlienkach a snoch chceli mať. Zameriava sa na tento rozdiel a ženie nás k zmene, aby všetko bolo tak, ako chceme.

Mód byť nás naopak pozýva odložiť pre tento okamih hodnotenie a súdy. Znamená to na okamih sa postaviť mimo dianie a pozorovať, ako sa veci vyvíjajú a nechať ich byť pre ten okamih, ako sú. Znamená to aj pristúpiť k problému alebo situácii bez predsudkov, takže nie sme nútení odvodiť len vopred stanovený uzáver, ale nechávame si priestor pre tvorivosť. Nie je to o rezignácií alebo pasivite. Je to uznaní, že skúsenosť je práve tu a miesto toho, aby sme ju nechali ovládnuť nám život, bdelosť nám umožňuje ju pozorovať namiesto súdenia, útočenia na ňu, hádania sa s ňou alebo popieranie, že existuje. Prijatie nám umožňuje zastaviť negatívnu špirálu hneď na začiatku a nemusíme sa utopiť v pohyblivom piesku. Udeľuje nám slobodu výberu, ako so situáciou naložíme, miesto automatickej reakcie, ktorá často vedie neželaným smerom. Nielen, že nám prijatie dáva omnoho väčšiu kontrolu nad naším životom, ale aj nám umožňuje jednať s problémami najefektívneším spôsobom v najvhodnejšom čase.

Myšlienky ako realita versus myšlienky ako mentálne udalosti

Myseľ v móde robiť používa svoje vlastné výtvory – myšlienky a predstavy, ako surový materiál. My si ich však zvykneme vyložiť ako fakty, realitu. Ak mi napríklad napadne, že som neschopný a že niečo nedokážem, možno to ani neskúsim, pretože to vnímam ako realitu a podľa nej sa aj zariadim.

Na druhej strane mindfulness nás učí, že myšlienky sú myšlienky. Sú to udalosti v našej mysli. Častokrát sú cenné, avšak oni nie sú “my” ani nie sú skutočnosť. Sú naším vnútorným komentárom na nás a na svet. Toto jednoduché uvedomenie si nás môže vyslobodiť z nášho “vlastného sveta”, ktorý sme si pre samých seba vyytvorili skrze naše nekonečené starostenie sa, filozofovanie a hĺbanie. Môžeme zanechať život vo svojej vlastnej pravde a spoznať pravdu objektívnu.

Vyhýbanie sa versus pristupovanie k veci

Mód robiť rieši problémy nie len s vedomím cieľov, ktoré chceme dosiahnuť, ale aj “anticieľov”, ktorým sa chceme vyhnúť. Môže to byť užitočné, ak cestujeme z bodu A do bodu B a vieme, kde zvyknú byť dopravné zápchy. Vypomstiť sa nám to však môže, ak týmto spôsobom riešime napríklad problém pocitu stresu a únavy. V mysli si potom držíme nie le cieľ – dostať sa zo stresu a odpočinúť si-, ale aj aby sme pri tom nevyhoreli, nevyčerpali alebo sa nezrútili. Takže teraz navyše k pocitu únavy a vystresovania si začneme vytvárať nové požiadavky na seba (ďalšie stresory), ktoré len pridávajú k našej úzkosti a stresu a vedú k ešte väčšiemu vyčerpaniu. Napriek svojej najlepšej snahe pomôcť nám mód robiť, ako nechcený dobrovolník, urobí medvediu službu a dovedie nás krok za krokom smerom k vyhoreniu a vyčerpaniu, od ktorého nás chcel zachrániť.

Na druhej strane nás mód byť povzbudzuje k pristúpeniu alebo dotknutiu sa práve tých veci, o ktorých cítime, že sa im chceme vyhnúť. Pozýva nás k priateľskému záujmu voči naším najťažším psychickým stavom. Mindfulness netvrdí “nesmieš sa báť” alebo “nebuď smutný”. Miesto toho nás pozýva uznať náš strach a smútok alebo čokoľvek nás ťaží a obrátiť sa k ním tvárou miesto chrbta. Tento súcitný prístup postupne zoslabí moc naších negatívnych pocitov. Pretože vyhýbanie sa, popieranie a vytesňovanie ťažkých pocitov jednoducho nepomáha.

Cestovanie mysľou v čase versus zostávanie v prítomnosti

My ľudia v mysli zvykneme znovuprežívať minulé udalosti a preciťovať ich bolesť a vopred prežívať budúce katastrofy a preciťovať ich dopady.

Mindfulness cvičenia nám pomáhajú trénovať myseľ, aby sa nenechala unášať bezbreho túlavými myšlienkami a mohli sme žiť život, ako sa vyvýja v prítomnom okamihu. Neznamená to, že byť mysľou v spomienkach alebo v budúcnosti je zlé alebo že by sme stratili schopnosť plánovať alebo spomínať si. Mód byť nám však umožňuje vidieť vnímať spomienky ako spomienky a plánovanie ako plánovanie. Nemusíme ostať otrokmi nášho častého cestovania mysľou v čase. Zároveň si týmto odpustíme zbytočnú bolesť, ktorá pochádza z opätovného prežívania minulosti a predžívania budúcnosti.

Vyčerpávajúce versus obnovujúce aktivity

Ak sme uväznení v móde robiť, môžeme sa ocitnúť hnaní všemožnými kariérnymi a životnými cieľmi. Niektoré môžu byť samo o sebe zmysluplné, ako napríklad výchova detí, staranie sa o nevládnych rodičov alebo dobrovoľnícka pomoc núdznym. Avšak pretože sú tak dôležité a náročné, máme tendenciu sa na ne sústrediť a vylúčiť všetko ostatné vrátane nášho zdravia a pohody. Časom sa môžu vyčerpať naše vnútorné zdroje a nakoniec môžeme skončiť takpovediac vyschnutý, vyčerpaní a vyhorení.

Mód byť obnovuje rovnováhu tým, že nám pomáha rozlíšiť, ktoré veci nás dobíjajú od tých, ktoré nás vyčerpávajú. Pomáha nám vnímať potrebu starať sa o našu dušu a dáva nám priestor a odvahu robiť to. Zároveň nám aj pomáha zručnejšie jednať s prvkami života, ktoré nám vysávajú energiu a pocit šťastia a pohody.

Cvičenie sa v bdelosti nás učí vnímať týchto sedem rozmerov a zistiť, v akom móde naša myseľ práve pracuje. Funguje ako jemný alarm, ktorý nás upozorňuje, že príliš premýšľame a že existuje alternatíva: že máme možnosti na výber akokoľvek nešťastní, vystresovaní alebo zúbožení sa práve cítime.

Pomaly sa blížime ku koncu filozofických blogov a smerujeme k tým, ktoré budú obsahovať aj návod / inštrukcie, ako si precvičiť mindfulness spôsob zmýšľania podľa programu, do ktorého som sa pustil. Sám som zistil, že aj týmto veciam, o ktorých píšem, začínam rozumieť až teraz, keď mám skúsenosť. No nič, teším sa 🙂

Prajem príjemnú nedeľu.

Advertisements

9 thoughts on “Mód byť versus mód robiť – nájdeš 7 rozdielov? (mindfulness 9)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s