Prečo všetko nehodnotiť? (mindfulness 16)

Raz pri pivku som mal s jednou dobrou priateľkou rozhovor na tému “prečo sa v mindfulness praxi cvičí nehodnotenie a nehodnotiaci postoj?” V tomto blogu si chcem spísať myšlienky, ktoré mi k tejto téme napadajú.

Takže prečo nehodnotiť? Krátka odpoveď je: “Pretože nás to posúva od života tu a teraz smerom k životu v myšlienkovom svete našej hlavy”. 

Dlhšia odpoveď

Continue reading

Predstavujem vám Oxfordský MBCT program

Zisťujem o sebe, že mám rád rôzne ucelené koncepcie a programy. Mám rád, keď mi niekto svojim slovom dá nielen podnetný nápad, informácie a vhľad do vecí, ale aj dá nástroje a inštrukcie, ako môžem dané veci realizovať, naučiť sa ich aplikovať do života deň za dňom. Z tohto pohľadu začínam byť teda fanúšik rôznych kníh s manuálom, kresťanských duchovných cvičení s praktickou, nie len kontemplatívnou zložkou a páči sa mi aj Oxfordský MBCT program, ktorého sa môžem, žiaľ len ako samouk, zúčastniť. Páči sa mi, pretože nie je len nalievareň zaujímavých informácií a o psychologizovaní, ale obsahuje aj praktické cvičenia na každý deň počas 8 týždňov, ktoré na seba nadväzujú a postupne ma vedú k vytýčenému cieľu.

Čo je Oxfordský MBCT program?

“Na všímavosti založena kognitívna terapia” (mindfulness-based cognitive therapy, teda MBCT) bola vyvinutá Markom Williamsom, Johnom Teasdale-om a Zindelom Segalom. Program bol vyvinutý so zámerom pomôcť ľuďom s rekurentnou depresívnou poruchou, teda tým, ktorí prekonali alebo zažili dve a viac epizód klinickej depresie. U týchto pacientov je pravdepodobnosť každej ďalšej epizódy štatisticky 100%. A práve MBCT program ich má naučiť takým zručnostiam v myslení a prežívaní, ktoré im pomôžu predísť ďalšej epizóde. Z programu však môžu benefitovať všetci ľudia, ktorí riešia otázky

  • ako prežívať život plnšie so všetkým, čo prináša
  • ako zdravo spracúvať ťažké životné okolnnosti
  • ako žiť život vyváženejšie s ohľadom na seba

alebo majú problém s chronickou bolesťou, únavou, úzkosťami alebo stresom.

Tento program pre mňa ako samouka zahŕňa každý týždeň: Continue reading

Mód byť versus mód robiť – nájdeš 7 rozdielov? (mindfulness 9)

Christ-In-The-House-Of-Martha-And-Mary

V jednom z predchádzajúcich blogov sme si predstavili mód robiť a mód byť. Mód robiť sa mi spájal s evanjeliovou postavou Marty, ktorá nevenovala plnú pozornosť hosťovi v dome, ale starala sa a znepokojovala mnohými vecami. Jej sestra Mária mi asociovala mód byť, keďže Mária sedela pri Ježišových nohách a počúvala ho. Keď Marta chcela, aby Ježiš napomenul Máriu, že jej nepomáha, Ježiš naopak napomenul Martu s tým, že Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Dnes by som chcel rozvinúť poznatky o móde byť, ktorého pestovanie a zručnosť v ňom sú hlavnými cieľmi cvičenia sa vo všímavosti (mindfulness) avšak všimol som si, že sa ako vedľajší efekt kultivujú aj počas niektorých typov kresťanskej modlitby (čítanie Písma, adorácia, kontemplácia, soaking, modlitba v jazykoch) . Keďže všetci máme vďaka spoločnosti, v ktorej žijeme, skúsenosť práve s módom robiť, nechám sa inšpirovať profesorom Williamsom, ktorý vysvetľuje vo svojej knihe mód byť práve na kontrastoch s módom robiť.

Opäť chcem prízvukovať, že cieľom nie je označiť mód robiť ako zlý a mód byť ako dobrý. Nie sú ani dobré, ani zlé. Vďaka módu robiť existuje aj tento blog a cela naša civilizácia vrátane tých pozitívnych stránok. Avšak často zabúdame, že naša myseľ dokáže aj niečo iné ako robiť, analyzovať, hodnotiť, porovnávať, dookola sa točiť v bludných kruhoch. Že dokáže pozorovať, všímať si, prijímať veci také, aké sú. Ak sme však uväznení v móde robiť a jeho autopilote a tento spôsob fungovania nie je vyvážený ničím iným, ľahko začneme mať problém s chronickým stresom, únavou, vyčerpaním, úzkosťami a depresivnými sklonmi. Continue reading

Stačí 1 minúta? (mindfulness 3)

V minulom blogu som sa s vami podelil o zistenia z môjho bádania o pôvode mindfulness techník, pár definíciami, autopilot móde a niekoľkými postrehmi a radami ako precvičovať život v prítomnosti v každodenných rutinných situáciach. V tomto príspevku by som sa chcel podeliť o jedno krátke cvičenie, ktoré mi zvykne zabrať len 1 minútu. Dá sa však cvičiť neobmedzene. Ako podklad použijem knihu Mindfulness: Finding peace in a frantic world od vedcov z University of Oxford zodpovedných za rozšírenie mindfulness ako terapeutickej techniky v KBT… a mnoho iného.

Minútové cvičenie

1. Seďte vzpriamene, pokiaľ možno bez opory, aby váhu vášho tela niesla chrbtica, nie operadlo. Nohy môžete mať na zemi alebo na sedadle. Zavrite oči alebo sklopte zrak.

2. Zamerajte svoju pozornosť na vaše prirodzené dýchanie. Všimnite si, ako telesne cítite jednotlivé nádychy a výdychy. Pozorujte svoje dýchanie bez očakávania, že sa začne diať niečo špeciálne (pretože nezačne). Nie je potrebaa, aby ste dýchanie nejako usmerňovali, toto nie je dychové cvičenie.

3. Po chvíľke vaša myseľ začne blúdiť. Čo je prirodzené. Keď to zbadáte alebo uvedomíte si to, s láskou vráťte svoju pozornosť späť na dýchanie. S láskou znamená, že jemne, láskavo, bez hnevu voči sebe alebo voči svojej mysli. Upriamovanie pozornosti späť bez kritiky a tlaku na seba je kľúčové v precvičovaní mindfulness.

4. Vaša myseľ sa môže nakoniec upokojiť, alebo aj nemusí. Ak aj získate pocit úplneho pokoja, môže byť prchavý. Ak naopak pociťujete hnev alebo úzkosť, tiež môže byť len chvíľková. Čokoľvek sa začnete prežívať, dovoľte, aby to prebehlo bez vášho zásahu.

5. Po minúte (alebo dlhšom čase) otvorte oči a pokračujte v tom, čo chcete robiť ďalej.

Zameranie sa na jednotlivé nádychy a výdychy týmto spôsobom vám umožní pozorovať myšlienky ako vám prichádzajú a po troške sa naučíte nebojovať s nimi, len pozorovať. Zistíte, že myšlienky prichádzajú a odchádzajú “ako sa im zachce”. Zistíte, že vy nie ste vaše myšlienky. Pochopíte, že myšlienky a pocity sú prchavé. Prichádzajú a odchádzajú a vy máte na výber, či budete na základe nich jednať alebo nie.

Mindfulness je o pozorovaní bez kritiky, posudzovania. Je o súcite nás samých so sebou. Keď prídu ťažké myšlienky alebo pocity, mindfulness je o tom, že ich vnímame skôr ako čierne oblaky nad hlavou a skúmame ich so zvedavosťou, ako by sme upadli do paniky. Sú to LEN myšlienky a LEN pocity, nie je treba na základe nich nič konať, ani sa s nimi v hlave vyhádať. Ako samé prišli, tak samé aj odídu. Ich popieranie, potláčanie alebo zápasenie s nimi len predĺži čas, ktorý nám znepríjemňujú život.  Kliknite tu, ak chcete pokračovať v čítaní