Je zraniteľnosť sexi?

Pred rokom sa môj svet zmenil. Niekde na FB som našiel link na TEDx prednášku Brene Brown s názovm “Moc zraniteľnosti”. Vedel som už o sebe, že práve dysfunkčná emócia hanby je mojím bremenom, ktoré si celý život nesiem a ktoré ovplyvňuje, čo robím, ako myslím… No najmä to, čo nerobím a s kým netrávim čas.

Brene v tej prednáške odpovedala na otázku, ktorá ma mučila celý rok 2013, kedy som zakúsil, čo je strach, hnev a “deep prolonged emotional pain”. Tá otázka znela: “Prečo som tu?” Alebo inak povedané: “Čo je zmyslom života?”

Brene v tej prednáške povedala niečo, na čo som nenašiel námietku, čo mnou otriaslo ako dovtedy nijaká prednáška. “Sme tu pre spojenie.” To bol jedným z hlavných odkazov jej slova. Niektorí ľudia by povedali, že blbosť, že veď predsa sme tu pre lásku. A to len potvrdzuje to, že sme tu pre spojenie. Veď čo je láska? Počul som, že rozhodnutie… Blbosť! To malé miminko sa rozhodlo, že bude milovať svoju matku? Ak je láska len rozhodnutie, tak ju nemiluje, pretože ešte nie je schopné sa rozhodnúť. .

Pre mňa je akákoľvek láska (eros, filio, agape) “základným, bezpečným, blízkym spojením”. A teda, ak “sme tu pre spojenie”, sme tu pre lásku.

A čo s tým má hanba? Odpovedzme si, čo je hanba?  Brene tvrdí, že hanba je “strach z odpojenia / rozdelenia.” Amééén, sestra! Bola to prvá rozumná vec, ktorú som v živote o hanbe počul. Dovtedy som počul len samé tmárske nezmysly o tom, že hanba je zlá, prekliatie, démonická a že “by som ju nemal mať, pretože v Biblii sa píše, že Ježiš ju vzal na seba na kríži.”  Málokto si uvedomuje, že ľudí, ktorí nemajú hanby nazývame aj čudáci, mumáci alebo odbornejšie – sociopati. Nemajú totiž zmysel pre spojenie. Viac o hanbe napr. v tejto prednáške od kňaza a psychológa o. Milana Bubáka.

Brene však šla ešte ďalej a povedala, že hanba nie je koreňom. Koreňom hanby je zraniteľnosť.To, že sa vystavíme ako Ježiš na kríži, odhalíme si srdce a ostaneme náchylní napr. na to, že nám doň môžu vraziť kopiu. To je zraniteľnosť.

My však zraniteľní nechceme byť, nechceme hanbu, nechceme bolesť a tak sa rozhodneme o.i. aj zapudiť lásku. Pretože láska bolí. Každá jedna. Pretože sme v nej odhalení a pretože ten druhý buď úmyselne alebo nie, vie vraziť kopiu tam, kde to bolí. Ale to je OK, však o to v láske ide. Má nás to naučiť odpúšťať, prijímať seba a aj toho druhého takého, aký je a uzdraviť nás. Veď mnohé veci by neboli odhalené nebyť toho blízkeho spojenia s druhým človekom. Ani by neboleli, keby to spojenie v minulosti nebolo tak násilne prerušované našími milovanými.

Čo som si však nikdy neuvedomil po tom, ako som sa vo svojich 19tich rokoch rozhodol nebyť viac zraniteľný a teda byť silný, tvrdý a nezraniteľný, bolo, že s tým mi odišla schopnosť tešiť sa, byť spokojný a šťastný, milovať a prijať lásku. Nedokážeme selektívne otupiť len nepríjemné emócie. A ja som nechcel bolesť! Nechcel som strach, hanbu, hnev… A môj život sa stal veľmi úbohým.

No vidím to až teraz. Keď sa učím opäť otvoriť, keď sa učím byť videný, keď vďaka zraniteľnosti nachádzam lásku, pretože zraniteľnosť nie je len predpokladom hanby, ale aj predpokladom spojenia a teda lásky. A zisťujem, že som šťastný. Pred niečo vyše rokom som začal pociťovať v srdci niečo, čo som nazval radosť 🙂 Aj dovtedy som hovoril, že mám radosť, no to bolo moje slovo, ktorým som popieral úzkosť, strach z neznámeho, neistoty 😀 Krásne 🙂 Moje obľúbené obranné mechanizmy a všeliek na ne – mindfulness 😀

A potom prídu tie momenty, keď zrazu cítim, že moje blízke, bezpečné spojenie nie je také bezpečné a že mi hrozí nebezpečenstvo, pretože mám odhalené srdce a som zraniteľný. Hoci je to len pocit a reálne nebezpečie nehrozí, môj mozog v snahe ma chrániť si tam tú kópiu vrazí aj sám. Lebo čo ak by mi ju tam vrazil ten druhý? A potom sedím na posteli, na hrudi ma páli a ja sa čudujem, čo sa to stalo… Vlastne nič, len som bol zraniteľný, schopný lásky a prišla situácia, ktorá mi pripomenula bolesť, kvôli ktorej som zraniteľný už nikdy nechcel byť… A uvidel som v drahej osobe človeka, ktorý mi chce ublížiť ako osoba pred ním… A tá bolesť je, akoby skutočne zradil, akoby skutočne došlo k strate spojenia a akoby skutočne bola do môjho srdca vrazená kopia.

Avšak mám z toho radosť. Pretože z toho viem, že máme medzi sebou spojenie, že je blízke a keďže to bolí, môže to byť aj skutočné 🙂

Verš na záver: 2 Kor 12,10 – “Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.”

Otázky na záver

  • Aké sú vaše skúsenosti so zraniteľnosťou a hanbou?
  • Vedeli ste, že účelom tohto celého blogu a mindfulness článkov bolo pre mňa spočiatku to, aby som bol videný a teda zraniteľný? Tie muky, keď som zverejnil prvé blogy…

PS: A prečo som nazval tento blog “Je zraniteľnosť sexi?” Nie len preto, že ľudia zvyknú klikať na čokoľvek, čo obsahuje slovo “sex”. Ale aj preto, že Brene hovorila, že keď sme zraniteľní, sme príťažliví.

 

Advertisements

8 thoughts on “Je zraniteľnosť sexi?

  1. Presne! Spojenie! Úplne to vystihuje časť pravdy o hanbe. Ak túžiš k tomuto vedieť viac, odporúčam ti prečítať teológiu tela od Jána Pavla II. -> Možno ešte lepšie úvod do teológie tela od Chrostophera Westa. On urobil z toho taký “výcuc”. Presne sa tam píše o niečom podobnom ako spojení a o hanbe až úplne od počiatku. Ak ťa zaujíma ktorú knižku mám na mysli tak je to táto:
    http://www.ver.sk/Teologia-tela-pre-zaciatocnikov–_p-5981_

  2. vďaka za tvoju odvahu “ísť s kožou na trh” a zdieľať s ostatnými svoje myšlienky, bolo pre mňa obohatím si ich prečítať :). a tiež myslím, že to čo píšeš je dosť dobré na to, aby si nemusel používať lacný trik z bulvárnych článkov (a teda dať do názvu sex). Verím, že ak niekto číta tvoj blog je na určitej intelektovej úrovni, ktorá si už takéto triky nevyžaduje 😉 P.S. dúfam, že je z toho jasné, že som to myslela ako kompliment 🙂

    1. Ahoj Veronika a pozname sa aj osobne? Dakujem za pochvalu. Ja som mal obdobie, kedy som skusal taketo veci, teraz ich robim menej ale stale, lebo cudovala by si sa, ale ludi temy, o ktorých pisem velmi nezaujímajú. Aj ja by som chcel, aby o nich vedel kazdy, pretoze si myslim, ze su dolezite pre zivot a treba si ich byt vedomy:) A v tomto clanku nadpis jednoznačne fungoval 😀

  3. No už sme sa raz stretli a rozprávali sme sa o Franklovi (mimochodom prečítal si už tú knihu Co v mých knihách není ?) tak dúfam, že ti to pripomenie pri akej príležitosti to bolo 😉 Za seba ti môžem povedať, že som našla tvoj blog, keď som sa na fb prihlásila do skupiny Spoločenstva pri Dóme sv. Martina a videla som tvoj odkaz tak som si ho prečítala a potom aj niekoľko ďalších. Ako študentka psychológie samozrejme zdieľam vzletné ideály, že sú veci, ktoré by mal vedieť každý, ale život ma naučil, že nie vždy je v našich silách sprostredkovať ľuďom (dobré) veci, lebo stále je tu ich slobodná vôľa vďaka, ktorej sa môžu rozhodnúť to odmietnuť. Tým samozrejme nechcem povedať, že sa máš prestať pokúšať priblížiť širokému spektru “publika”, len aby to potom nešlo na úkor kvality 😉

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s