Mód robiť odhalený! (mbctw2-4)

Všetko dobré do Nového roku 2015! Želám vám, aby ste žili v prítomnom okamihu a robili veci vedome 🙂 A veľa zdravia, lásky, pokoja a úspechov v osobnom i pracovnom živote.

Chcel by som dnes pokračovať tam, kde som prestal v MBCT programe a dokončiť kapitolu o cvičení Body-scan. Toto cvičenie je podľa mňa jedným z najdôležitejších pre naučenie sa umeniu žiť v prítomnom okamihu. Pretože

  • sa učíme zamerať na telo, ktoré existuje práve v tomto okamihu
  • naučíme sa pozorovať a vnímať fyzické vnemy v tele, čo sú zručnosti, ktoré nám otvoria dvere k nasledujúcim cvičeniam. Každé jedno cvičenie sa v bdelej pozornosti obsahuje aspekt pozorovania fyzických vnemov vo vlastnom tele.

Kliknite, ak chcete pokračovať v čítaní

Prečo všetko nehodnotiť? (mindfulness 16)

Raz pri pivku som mal s jednou dobrou priateľkou rozhovor na tému “prečo sa v mindfulness praxi cvičí nehodnotenie a nehodnotiaci postoj?” V tomto blogu si chcem spísať myšlienky, ktoré mi k tejto téme napadajú.

Takže prečo nehodnotiť? Krátka odpoveď je: “Pretože nás to posúva od života tu a teraz smerom k životu v myšlienkovom svete našej hlavy”. 

Dlhšia odpoveď

Continue reading

Naše kotvy v prítomnom okamihu (mindfulness 13)

Život vie byť niekedy rýchly. Cez deň sa toho stane mnoho a ani si nevšimneme ako a stratíme kontakt s prítomnosťou. Mód robiť s jeho snahou nájsť riešenie na všetky naše problémy vrátane problému “príliš veľkého množstva myšlienok” a “straty kontaktu s prítomným okamihom” prevezme automaticky kontrolu a my sme sa opať dostali do pohyblivého piesku, do deštruktívnej špirály. A na jej konci je vyčerpanie, nervozita, možno vyhorenie, chronický únava, úzkosti alebo aj depresia. Záleží…

V takýchto prípadoch sa učím všimnúť si, čo sa deje, pretože scenár je vždy veľmi podobný. A skôr ako sa začnem naplno točiť v bludnom kruhu, spomeniem si, že to môžem stopnúť a zakotviť sa v prítomnom okamihu, zamerať sa na “tu a teraz” a nedovoliť módu robiť a jeho autopilotu, aby prevzal kontrolu nad mojím životom.

Kotvy v prítomnom okamihu

Continue reading

Cena za nepozornosť! (mbct1-2)

Asi každý poctivý kurz učenia sa umeniu žiť v prítomnom okamihu pre zdravie sa začína “Hrozienkovým cvičením”. Prečo? Pretože prvým krokom k naučeniu sa žiť tu a teraz, je odhalenie nášho autopilota a uvedomenie si, o čo všetko prichádzame tým, že si nevšímame, čo sa deje v našom tele, našej duší a v našom okolí v prítomnom okamihu, okamih za okamihom.

Ak chcete na jednom hrozienku spoznať príchuť, o čom tréning všímavosti je, tu sú inštrukcie k Hrozienkovému cvičeniu. Cvičenie je potrebné urobiť len raz, avšak je zrejmé, že ho môžeme opakovať koľkokrát chceme.

Po úspešnom hrozienkovom cvičení môžeme získať predstavu, aký je rozdiel, keď robíme veci a keď robíme veci venujúc im našu plnú pozornosť. Rovnako môžeme získať poňatie o “nákladoch” za nepozornosť. Predstavte si, koľko pôžitku z videnia, počutia, chuti, vône, dotyku … nám uniká len tým, že venujeme pozornosť niečomu inému, napr. tomu, čo budeme robiť ako ďalšie.

Continue reading

Ako mindfulness zmenilo moju modlitbu 1

Mindfulness program, ktorého sa zúčastňujem, je skutočne zameraný na

Samotná prax a rozvoj týchto dvoch zručností (a iných, o ktorých som ešte nepísal, no budem neskôr) majú dopad na prakticky každú oblasť môjho života, teda aj na môj modlitebný život.

Continue reading

Ta to co ten autopilot? (mbct1-1)

Jeden email

Idem z práce a rozmýšľam, čo potrebujem kúpiť v supermarkete. Vymyslím zoznam, keď v tom mi napadne, že potrebujem napísať urgentný a dôležitý súkromný mail čo najskôr. V pohode, však sa stavím na byte, zložím si veci, napíšem mail a pôjdem si nakúpiť. Cestou domov vybavím 2 telefonáty, dokončím v mysli dialógy s kolegami a vymýšľam a plánujem, čo môžem vybaviť ďalšie dva dni. Celkom zbytočne, pretože dialógy sa neodohrali inde ako len v mojej hlave a nápady som si nikde nezaznačil, takže budem aj tak musieť rozmýšľať opäť.

No to nie je dôležité, pretože treba hlavne napísať ten mail a ísť si do samošky nakúpiť niečo jesť. Prídem domov, odložím si veci, automaticky sa prezlečiem do domáceho, zapnem notebook a idem napísať ten mail. Otvorím gmail, facebook a youtube v taboch. Na gmaily nájdem kopec novej pošty a na tie maily, ktoré sa dajú vybaviť za minútku okamžite odpíšem. Potom pozrem notifikácie na facebooku a pozriem zaujímavosti, čo zdieľali moji priatelia. Však treba byť v obraze, hovorím si. V tom si uvedomím, že celý deň sedím a bolí ma chrbát, potrebujem si zacvičiť. Aby to však nebola taká nuda, skôr ako začnem, hľadám na youtube pár minút nejakú prednášku, ktorú popri cvičení môžem počúvať. Však nech sa niečo nové dozviem.

A tak cvičím strečing, zavše zapnem ďalšie video a keď o 9tej skončím, uvedomím si, že ten dôležitý mail som nenapísal, nákup som neurobil a Samoška je už zavretá.

Som už načisto dement? Dalo by sa o tom polemizovať, avšak myslím si, že nie. Fungoval som len na autopilote, moja myseľ bola unesená prítomnými starosťami.

Autopilot odhalený

O tom, čo je autopilot a ako konkrétne sa prejavuje u mňa rozmýšľam už dlho. Skúsim tu uviesť niekoľko zaujímavostí, ktoré som sa dočítal.

Autopilot nie je zlý. Vlastne nám veľmi pomáha zvládať požiadavky života v našej civilizácii. Autopilot nám pomáha obíjsť nedokonalosť, ktorú všetci zdieľame. A to tú, že sa nevieme skutočne sústrediť na viac ako jednu vec v jednom čase, prinajlepšom na niekoľko málo vecí. Naša “pracovná pamäť” si dokáže uchovať len niekoľko málo vecí. Napríklad sedem číslic. Keď prekročíme tento prah, číslice začneme zabúdať. Jedna myšlienka nahrádza druhú.

V krátkom horizonte nám autopilot umožňuje rozšíriť našu pracovnú pamäť vytvorením zvykov. Mnoho činností, ktoré počas dňa robíme je veľmi komplexných. Vyžadujú si koordináciu desiatok svalov a excitáciu tisícov nervov. Avšak všetky sa môžu spojiť pomocou zvyku, ktorý čerpá len zlomok mozgovej kapacity a ešte menší podiel našej bdelej pozornosti. Mozog rovnako dokáže tieto zvyky “zreťaziť”, aby sme boli schopní vykonávať dlhé a komplexné úlohy bez potreby zapojenia našej vedomej mysle.

Najlepším príkladom je riadenie auta. Na začiatku človek jazdí manuálne. Každému úkonu venuje pozornosť, učí sa. Treba naraz aj točiť volantom, aj sledovať cestu a značky, aj obsluhovať páčky a pedále… Zložité. No časom si človek zvykne, šoférovanie sa zautomatizuje a šofér je popri riadení auta schopný sa takmer naplno venovať konverzácii alebo riešeniu aj zložitých problémov.

Takže autopilot nám môže byť veľmi užitočný. Na druhej strane však veľmi jednoducho môžeme nad autopilotom stratiť kontrolu. A tu sa dostávame k príčine značnej časti rôznych životných problémov – či už psychických ale aj ďalších. Jeden zvyk totiž štartuje ďalší a ten za ďalší… Ako to popisuje prof. Williams:

“Ako roky plynú, toto môže byť problém, pretože autopilotu odovzdávame stále viac a viac kontroly nad naším životom. Vrátane toho, ako rozmýšľame. Zvyky spúšťajú myšlienky, ktoré spúšťajú ďalšie myšlienky a tie zas ďalšie. Útržky negatívnych myšlienok a pocitov sa môžu sformovať do zvykov, ktoré umocňujú vaše emócie. Pred tým ako si to všimnete, môžete ostať premožený hlbokým stresom, úzkosťami alebo smútkom. Bezmyšlienkovitá poznámka od priateľa vás môže zanechať nesťastných a neistých. Potom sa môžete začať cítiť vinný za stratu kontroly a že sa cítite takto neprimerane. A takto sa naštartovala ďalšia deštruktívna špirála.

Môžete sa zúfalo pokúšať prekabátiť špirálu potláčaním. Môžete skúšať nadávať si, napr. hovorením si: “som ja ale somár, že sa takto cítim.” Ale takéto zmýšľanie o myšlienkach, pocitoch a emóciách ich jednoducho len zhorší. Veľmi skoro sa autopilot dokáže zahltiť príliš veľkým množstvom myšlienok, spomienok, úzkostí a úloh – presne ako počítač, ktorý má spustených príliš veľa programov. Vaša myseľ sa spomalí. Môžete sa začať cítiť vyčerpaní, úzkostní, zúriví a chronicky nespokojní so životom. A rovnako ako s počítačom, tiež môžete zamrznúť alebo dokonca sa aj zrútiť.
Keď sa dostanete do tohto bodu, je veľmi náročné zvrátiť tento proces vymýšľaním, ako sa z toho dostať. Pretože je to akoby otvorenie ešte ďalšieho počítačového programu, prekrytie všetkých procesov ešte ďalším otvoreným oknom. Miesto toho potrebujete nájsť spôsob, ako vystúpiť z bludného kruhu čím skôr po tom, ako si všimnete, že ste sa doň dostali. Toto je prvý krok v učení sa zručnejšiemu jednaniu so životom. Obsahuje v sebe cvičenie sa vo všímaní si, kedy autopilot začína prevládať, aby ste sa mohli rozhodnúť, na čo chcete svoju myseľ zamerať. Rovnako je potrebné sa naučiť vypnúť niektoré programy, ktoré ostali bežať na pozadí, pozatvára zbytočne otvorené okná.

Preto aj prvé kroky k opätovnému získaniu svojej vrodenej schopnosti byť bdelý a pozorný nás vedú k úplným základom. Potrebujete sa naučiť, ako smerovať svoju pozornosť na jednu vec v jednom čase.”

Napísal som tu viac slov, ako som dúfal. Dúfam, že to nie je problém. V najbližšom blogu sa pozrieme na prvé cvičenie, ktoré sa učí na asi všetkých mindfulness kurzoch – hrozienkové cvičenie.

Dôležité je uvedomiť si, že odovzdať autopilot módu kontrolu nad naším životom je rozlúčenie sa so životom tu a teraz a začiatok života vo svojej hlave. A deje sa to tak nebadane…

Reflexia na záver

  • Aké skúsenosti s autopilotom máte vy?
  • Uvedomujete si silu zvykov a zabehnutých koľají vo svojom živote?
  • Uvedomujete si, že vyriešiť problém myšlienok myšlienkami je neúčinné, ba naopak deštruktívne?

Mód byť versus mód robiť – nájdeš 7 rozdielov? (mindfulness 9)

Christ-In-The-House-Of-Martha-And-Mary

V jednom z predchádzajúcich blogov sme si predstavili mód robiť a mód byť. Mód robiť sa mi spájal s evanjeliovou postavou Marty, ktorá nevenovala plnú pozornosť hosťovi v dome, ale starala sa a znepokojovala mnohými vecami. Jej sestra Mária mi asociovala mód byť, keďže Mária sedela pri Ježišových nohách a počúvala ho. Keď Marta chcela, aby Ježiš napomenul Máriu, že jej nepomáha, Ježiš naopak napomenul Martu s tým, že Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Dnes by som chcel rozvinúť poznatky o móde byť, ktorého pestovanie a zručnosť v ňom sú hlavnými cieľmi cvičenia sa vo všímavosti (mindfulness) avšak všimol som si, že sa ako vedľajší efekt kultivujú aj počas niektorých typov kresťanskej modlitby (čítanie Písma, adorácia, kontemplácia, soaking, modlitba v jazykoch) . Keďže všetci máme vďaka spoločnosti, v ktorej žijeme, skúsenosť práve s módom robiť, nechám sa inšpirovať profesorom Williamsom, ktorý vysvetľuje vo svojej knihe mód byť práve na kontrastoch s módom robiť.

Opäť chcem prízvukovať, že cieľom nie je označiť mód robiť ako zlý a mód byť ako dobrý. Nie sú ani dobré, ani zlé. Vďaka módu robiť existuje aj tento blog a cela naša civilizácia vrátane tých pozitívnych stránok. Avšak často zabúdame, že naša myseľ dokáže aj niečo iné ako robiť, analyzovať, hodnotiť, porovnávať, dookola sa točiť v bludných kruhoch. Že dokáže pozorovať, všímať si, prijímať veci také, aké sú. Ak sme však uväznení v móde robiť a jeho autopilote a tento spôsob fungovania nie je vyvážený ničím iným, ľahko začneme mať problém s chronickým stresom, únavou, vyčerpaním, úzkosťami a depresivnými sklonmi. Continue reading