17 vecí, ktoré sú iné po mindfulness programe (mindfulness 19)

Je tomu už 7 mesiacov, čo som dokončil 8-týždňový “na bdelej pozornosti založený program kongitívnej terapie” 😀 Páči sa mi viac anglická skratka MBCT:D Pred tým, ako som doň vstúpil, mal som definovaný set očakávaní a cieľov, ktoré som chcel vďaka programu naplniť a dosiahnuť. Čo sa podarilo a čo nie?

    • Seba-uvedomenie – naučil som sa uvedomiť si a všímať si, pozorovať seba, svoje telo, myšlienky, pocity a väzby medzi nimi v rôznych situáciach. Uvedomenie si vecí mi zrazu dáva na výber. Môžeme pokračovať v zabehnutých, častokrát deštruktívnych koľajách alebo skúsiť zmýšľať a konať novým spôsobom. Cvičením sa v mindfulness som získal zručnosť v uvedomovaní si, že sa niečo deje v momente, keď sa to začalo už myšlienkou a ovplyvniť, aký bude koniec. Dovtedy som si veci uvedomoval takmer výlučne spätnou analýzou a na základe spätnej väzby.
    • Pozornosť voči druhým – zvýšila sa mierne kvalita môjho počúvania druhých, porozumenia bez hodnotenia, schopnosť prijímať názor a celkovo osobnosť toho druhého takej, aká je. Rovnako si uvedomujem, čo sa pri kontakte s druhými ľuďmi deje vo mne, aké mám tendencie reagovať na správanie, ktoré mi je príjemné a rovnako aj na to, ktoré mi ubližuje. Toto uvedomenie si tendencií mi dáva na výber, či im podľahnem a budem reagovať alebo si vyberiem odpoveď, ktorú na ich komunikáciu a správanie dám.
    • Sebaprijatie – strávil som mnoho hodín nehodnotiacim pozorovaním toho, čo sa deje vo mne a stal som sa citlivý na svoje potreby a fungovanie. Učil som sa prijať, že v tomto momente sú veci tak, ako sú. Že cítim, čo cítim, mám myšlienky, aké mám a moje telo je, aké je aj s jeho nedokonalosťami a bolesťami. A nie je to zlé, je to aké to je v tomto momente. Popieranie, odmienatenie a odsudzovanie seba samého sa začalo stávať nahradené prijatím, súcitom, zvedavosťou, láskavosťou. Má to minimálne dve implikácie, o ktorých viem a to:
    • Empatia – ako som začal viac prijímať seba, rozumieť si a byť voči sebe súcitný a láskavý, začal som omnoho viac prijímať iných, čítať ich emócie, neverbálnu komunikáciu, byť citlivý a prijímajúci na ich potreby.
    • Súcit – ako som sa učil prestávať tlačiť na seba, keď mi bolo ťažko, začal som sa učiť dávať druhým v ich bolesti skôr súcit ako rady. Skôr som sa učil pri nich stáť, načúvať, rozumieť, miesto vyčítania zoznamov hlúpostí, ktorých urobením sa do tej situácie dostali. No v súcite a empatii som stále úplný začiatočník, moja priateľka by mohla vydať svedectvo 🙂
    • Zraniteľnosť – mindfulness cvičenia sú pre mňa ideálnym nástrojom na ničenie hradieb okolo môjho srdca, ktoré majú chrániť moje ego pred frustráciou. Jednou z nevýhod týchto hradieb je, že nás chránia pred zraniteľnosťou, ktorá je predpokladom spojenia v priateľskom alebo partnerskom vzťahu. Vďaka pravidelnej meditácii som sa stal omnoho viac schopný byť vnútorne dotknutý niekým iným a nadviazať s niekým vnútorné spojenie. Je to oblasť, s ktorou som mal pred tým obrovský problém. Mal som panický strach z odmietnutia a vzťah pre mňa znamenal začiatok obdobia úzkostnej poruchy.
    • Nižšia zameranosť na výkon – niekde v procese som na seba prestal tlačiť ako kedysi a začínam veriť v srdci, že moja hodnota ako človeka a muža netkvie v tom, aký výkon podám. Začal som sa miesto práce viac sústrediť aj na iné aspekty života ako vzťahy, šport, vzdelávanie sa a relax, oddych.
    • Život prestal byť temným tunelom – niekedy sa však dostanem do situácie, kde sa tak cítim. Všetko sa na mňa rúti, cítim sa uväznený v kolobehu povinností, požiadaviek a očakávaní od seba a ostatných. Iné je však to, že nemusím na ten pocit a stav reagovať a snažiť sa z neho panicky dostať. Pretože to ani nefunguje, iba to ten tunel predĺži a ešte viac ztemní. Ovocie módu robiť našej mysle. Viem, že keď sa tak cítim, je to obdobie. Obdobia majú začiatok a koniec. A skončia sa skôr s postojom prijatia, skúmania a pozorovania ako s postojom, že tlačiť na zmenu, aby to bolo inak, ako to je.
    • Odolnosť voči stresu – kedysi som bol totálny stressman. Dnes to viem porovnať a cítim, že v období väčšej záťaže, prežívam veci inak. Ale to nie len kvôli mindfulness terapii, ale aj kvôli implementácii iných adaptívnych zvykov a postupov, o ktorých budem písať na tomto blogu.

Skúsim ešte aspoň spomenúť ďalšie veci, ktoré sa zmenili:

    • Cítim sa viac nohami na zemi, menej v oblakoch
    • Cítim sa introvertnejší, mám bohatšiu vnútornú skúsenosť
    • Prehĺbil sa môj vzťah a intimita s Bohom
    • Naučil som sa vnímať myšlienky a pocity viac ako mentálne udalosti, nie ako skutočnosť
    • Som vďačnejší za maličkosti
    • Rýchlejšie sa zotavím z ťažkých emocionálnych stavov
    • Zmenil sa môj vzťah k ťažkým pocitom – stres, strach, vina, hnev, hanba.
    • Verím, že žijem viac v spojení so svojím srdcom, s inými ľuďmi a som schopný blízkosti

Niektoré z týchto tvrdení možno znejú príliš sebavedomo, no sú to všetko oblasti, kde badám aspoň čiastočnú pozitívnu zmenu. Verím, že mi teda odpustíte môj slovník a nebudeme ma hodnotiť za to, ako sa vyjadrujem 🙂

Otázky na záver:
Lajkli ste už Facebook stránku našej komunity Žijem v prítomnosti? Ak nie, je možné to zmeniť dvoma klikmi 🙂

Advertisements

25 thoughts on “17 vecí, ktoré sú iné po mindfulness programe (mindfulness 19)

  1. Gratuluju… gratuluji:-) Je to…. úžasné.

    A když i já můžu vidět podobné ovoce práce…a neustále nové, jak jde život dál…. můžu ti jen poděkovat;)

    Je skvělé si udělat takovýto souhrn, i pro mne..ujasnit si tim veci a videt je potom celkove takove, jakymi jsou;)

  2. Pingback: Andrej Kamenský

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s