Mária a Marta: Keď riešiť je problém a byť riešenie (mindfulness 6)

Mary-and-Martha

Mojou obľúbenou pasážou z Biblie je evanjeliový príbeh o tom, ako Ježiš navštívil Máriu a Martu. Boli to sestry. Mária si sadla Ježišovi k nohám a počúvala jeho slovo, kým Marta mala plno práce s obsluhou. Vyrušovalo ju, že Mária si len tak sedí a mala potrebu zasiahnuť. Povedala Ježišovi: “Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Ježiš je odpovedal: ” Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.” (porovnaj Lk 10, 38 – 42)

Keď čítam toto slovo, vždy je pre mňa silné. Uvedomím si, že veľmi túžim byť ako Mária, ktorá len tak bola s Ježišom, bolo jej dobre a mala pokoj. No nájdem sa práve v Marte, ktorá stále niečo robí, rieši, znepokojuje sa nad vecami, ktoré nie sú tak, ako ich chce mať ona. O podobných faktoch píše aj prof. Williams vo svojej knihe o bdelej pozornosti, keď hovorí o tom, že naša myseľ má 2 módy:

  • Mód robiť (Marta)
  • Mód byť (Mária)

Poďme sa zamyslieť nad týmito módmi, ich výhodami a vhodnosťou ich použitia na niektoré naše situácie.

Jedna myseľ – dva módy

Heart vs Mind

Mód robiť

  • Je vhodný na riešenie problémov a pri robení vecí (getting things done)
  • Meria rozdiel medzi tým, kde sme, a kde sa chceme nachádzať, tento rozdiel rozbije na menšie časti a zisťuje, či nás táto aktivita posunula smerok k želanému stavu
  • Vďaka módu robiť nájdeme cestu z bodu A do bodu B vo veľkom meste, vieme postaviť dom, viesť organizáciu alebo aj naplánovať kalendár v hektickej práci

Mód byť

  • Je o zakúšaní sveta priamo, bez filtrov, obranných mechanizmov a hodnotení v našej hlave
  • Pomáha nám vykročiť z prirodzenej tendencie našej mysle príliš premýšľať, analyzovať a hodnotiť
  • Nie je o robení, ale o spočívaní

Ďalšie porovnávanie týchto módov si nechám na ďalší blog. Je to pre mňa zaujímavá téma. Poďme sa však pozrieť na to, prečo píšem o Márii a Marte v blogu o mindfulness? Prudko to súvisí s tým, prečo je mindfulness taká účinná terapii pri úzkostiach, depresii alebo aj stresových stavoch. Zároveň treba nadviazať na tému, ktorú som zdieľal v blogu o pohyblivom piesku.

Mód robiť ako nechcený dobrovoľník

Problém totiž nastáva, keď mód robiť vypomáha ako dobrovoľník v činnostiach, na ktoré nie je určený – pri emocionálnych problémoch. Keďže nie som odborník na túto tému, preložím jednu stať z knihy tak, ako je, nie ako si ju ja interpretujem.

Keďže používame mód robiť na väčšinu našich problémov a často krát ani nepoznáme iný mód, je úplne prirodzené použiť tento prístup na riešenie “problému” pocitu nešťastia. Avšak často je to nahoršia vec, ktorú môžeme urobiť, pretože predpokladá, že sa sústredíme na rozdiel medzi tým, ako sa máme a tým, ako by sme sa chceli mať. Keď to robíme, začneme sa pýtať podvedome otázky:

  • Čo mi zase je?
  • Čo robím opäť zle?
  • Prečo sa stále takto cítm?

Nielen, že sú tieto otázky seba-zničujúce, ale vyžadujú aj od mysle, aby prispela dôkazmi na vysvetlenie tejto nespokojnosti. A v prinášaní takýto dôkazov je myseľ skutočne vynikajúca.

Skúsme sa teraz vžiť do nasledujúceho scenára:

Predstavte si prechádzku v nádhernom zakvitnutom parku v slnečný jarný deň. Ste šťastní, ale preblysne vám hlavou náznak smútku. Môže to byť dôsledok hladu, keďže ste vynechali obed, alebo sa vám vynorila nejaká bolestivá spomienka. Po pár minútach sa môžete začať cítiť trochu dole. Keď si to všimnete, začnete na seba pravdepodobne tlačiť: “Je to krásny deň. Je to nádherný park. Kiež by som sa cítil šťastnejší, ako teraz som.”

Premýšľajte chvíľu o tom: “Chcel by sa cítiť šťastnejšie.”

Ako sa teraz cítite? Pravdepodobne horšie. Je to preto, lebo ste sa upriamili na rozdiel medzi tým, ako sa cítite a tým, ako by ste sa chceli cítiť. A toto upriamenie sa zvýraznilo tento rozdiel. Myseľ v móde robiť vidí tento rozdiel ako problém, ktorý treba vyriešiť. Tento prístup je nešťastný, keď sa aplikuje na emócie, nakoľko nikdy presne nevieme, prečo sa cítime, ako sa cítime, kvôli komplikovanému prepojeniu medzi myšlienkami, pocitmi, náladou a telesnými vnemami. Ak začneme riešiť problém smútku analyticky, ľahko sa môžeme ocitnúť uväznení v kolotoči našich vlastných myšlienok. Začneme príliš premýšľať, začneme dumať. Pýtame sa dookola: “Čo je to dnes so mnou? Mal by som byť šťastný… prečo nie som?”

Keď sa vám zníži nálada, môžete si všimnúť napätie v žalúdku, môže vám vyschnúť v ústach, začnete sa mračiť. Zrazu si všimnete, že vás aj niečo bolí… Tieto fyzické vnemy sa odrazia do mysle, ktorá sa následne cíti ešte viac ohrozená a ubitá.

Čím horšie sa cítime, tým viac analyzujeme a čím viac analyzujeme, tým horšie sa cítime. Bludný kruh, pohyblivý piesok.

Samozrejme, že nik nedumá nad problémami, pretože verí, že je to toxický spôsob zmýšľania. Ľudia úprimne veria, že ak si budú dostatočne lámať hlavu nad svojím nešťastím, v konečnom dôsledku nájdu riešenie. Výskumy však dokazujú práve opak. Dumanie znižuje našu schopnosť riešiť problémy a je absolútne beznádejné snažiť sa ním vyriešiť emocionálne ťažkosti.

Dôkazy sú jasné: Dumanie je problém, nie riešenie.

Týmto blogom som nechcel napísať, že analytická myseľ je zlá. Práve naopak. No môže byť nebezpečné, ak sa dobrovoľne prihlási na riešenie našich pocitov alebo zlej nálady. V týchto prípadoch sa oplatí preradiť z automatu na manuál a nenechať sa vtiahnuť do tohto kolotoča. Je to však umenie, ktoré ešte neovládam a chcem sa mu priučiť toto leto.

Nie je možne zastaviť, aby sa vynárali nešťastné spomienky, sebakritické vnútorné dialógy a odsudzujúce myšlienky. Môžeme však zastaviť, čo nastane potom. Myseľ dokáže oveľa viac ako jednoducho analyzovať problémy v móde robiť. Keďže však používame tento mód tak veľmi, častokrát zabúdame, že je k nemu aj alternatíva. Myseľ nedokáže len myslieť, ale aj si byť vedomá, že myslí. Má to mnoho výhod, na popis ktorých nie je priestor v tomto blogu.

Ak mód robiť je pasca, mód byť je sloboda. Aj preto povedal Ježiš Marte: “Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.” Mindfulness cvičenie je jednou z brán, ako sa vymaniť z analýz a dostať sa do módu “len tak som”. A tento mód je východisko pre tak veľa ďalších vecí, medzi inými aj pre modlitbu.

V nasledujúcom blogu by som sa chcel podeliť o pár myšlienok, ktoré mi napadli, keď som čítal o porovnávaní módu robiť a módu byť.

A čo vy?

  • Aj vám sa mód robiť podujíma ako dobrovoľník na riešenie emocionálnych problémov?
  • Aká je vaša skúsenosť s dumaním?
  • Pomohlo to niekedy vyriešiť, ako sa cítite? Alebo nakoniec pomohlo niečo alebo niekto iný?
Advertisements

30 thoughts on “Mária a Marta: Keď riešiť je problém a byť riešenie (mindfulness 6)

  1. Pingback: Andrej Kamenský
  2. Pingback: Andrej Kamenský

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s