Rozoznáte 300 chutí v čokoláde? (mindfulness 12)

Bdelá pozornosť je aj o znovunájdení neobyčajnosti v obyčajných veciach. Je o všímaní si detailov, ktoré bežne prehliadame a ktoré majú potenciál obohatiť našu skúsenosť, obdarovať nás radosťou. Bez nich by prítomný okamih mohol byť skutočne bezútešné miesto, z ktorého by sa oplatilo újsť do sveta v naších hlavách a prežiť život v nich. Avšak nie je.

Prvým praktickým cvičením ešte pred začatím 8 týždňového MBCT programu, bolo pre mňa toto čokoládové cvičenie. Skúste si ho urobiť podľa uvedených inštrukcií a môžete zdieľať v komentoch pod blogom alebo na FB, čo ste počas neho o sebe, čokoláde alebo bdelej pozornosti (mindfulness) objavili.

Čokoládové cvičenie

Čítať ďalej

Reklamy

vedieť tak oceniť prítomný okamih (mindfulness 11)

optimistic

Ako tak sedávam na posteli, ležím alebo kráčam a cvičím si všímavosť podľa programu, ktorý často spomínam, občas sa nudím. Všimnúť si nudu je súčasťou cvičenia, je to prejav módu robiť, ktorý sa snaží robiť niečo zaujímavejšie, podnetnejšie, zábavnejšie, viac cool.

Zistil som na sebe, že veľa krát sa utiekam do svojho myšlienkového sveta práve preto, že v prítomnosti ma to nebaví – umývať riad, triediť ponožky, upratovať, cvičiť strečing na chrbticu. Zvykol som si často púšťať hudbu, plánovať alebo fantazírovať a podobne. Robiť popri nezaujímavej činnosti niečo zaujímavé.
Ale čo s tým? Potrebujem sa naučiť žiť tu a teraz, pretože je to zdravé pre moju dušu, telo a zároveň… efektívne. Až o 40%. No čo ak ma to nebaví? Ako sa naučiť oceniť prítomný okamih?
Pomohli mi texty z knihy, ktorú čítam. Odcitujem tu niektoré úryvky v nádeji, že oslovia aj vás.
” Šťastie je pohľad na tie isté veci inými očami.
Život sa odohráva len tu – len v tomto jedinom okamihu. Zajtra a včera nie sú nič viac ako myšlinky. Takže z neho získajte to najlepšie. Neviete, ako dlho tu ešte budete.
Nie je nutné čakať na budúcnosť, ktorá môže byť lepšia ako súčasnosť. Môžete to nájsť už tu a teraz. Možno ste si už všimli (napríklad počas všímavej prechádzky), ako ľahko si nevšimneme nádherné veci alebo ako málo pozornosti im venujeme. Skúste sa zastaviť pri jednoduchých, bežných veciach. Možno môžete venovať týmto aktivitám alebo spontánnym udalostiam pozornosť navyše.
Ktoré aktivity, veci alebo osoby vás v živote robia šťastnými, cítite sa vďaka nim dobre? Dokážete viac oceniť, venovať viac pozornosti a času týmto aktivitám?
Ktoré aktivity, osoby alebo ostatné veci to sú? Dokážete vymenovať aspoň 5?
Viete sa na okamih zastaviť v príjemnom okamihu a uvedomiť si
aké telesné vnemy cítite v týchto momentoch?
aké myšlienky v tých momentoch práve máte?
ako sa cítite v srdci? “

Cvičenie na vďačnosť

Ak túžite po schopnosti pozitívne oceniť prítomný okamih, môžete vyskúšať cvičenie na vďačnosť. Znamená to jednoducho to, že raz denne sa zastavíte a vybavíte si v mysli 10 vecí, za ktoré ste vďační. Môžete ich narát aj na prstoch. Je potrebné narátať aspoň 10, aj ak to nie je ľahké. Veď je to cvičenie, buďte kreatívni. Ja si narátam vždy aspoň 30 🙂 Ako kresťan, ktorý sa učí vďačnosti Bohu každý deň, mám v tom už nemalú prax. Cvičenie je o tom, že vedome privádzame pozornosť k nepatrným prvkom dňa, ktoré sme si pred tým nevšimli. Ak veríte v Boha, môžete za tie veci ďakovať jemu ako osobe. Veď v Písme sa píše, že všetky dobré dary pochádzaju od Boha Otca.
Ako prežívate prítomnosť vy? Je vám v nej dobre alebo skôr nuda? Často sa nechávate vytrhnúť z prítomného okamihu napríklad riešením “dôležitých” problémov, ktoré pre vás vytvorila vaša myseľ?

Prejsť sa s otvorenými očami? (mindfulness 10)

Mindful-walking

Často-krát, keď sme sa s kolegami rozprávali o strese, skúsenejší hovorili, že im pomáha na vyčistenie hlavy a uvoľnenie prechádzka, napríklad v lese. Priznám sa, že som to skúšal viac krát, no vtedy mi to želaný efekt neprinieslo. Možno som “nekráčal správne” 🙂 Pre mňa bola prechádzka skôr čas a priestor, aby si moje myšlienky so mnou robili, čo chcú. Podobný problém som mal aj pri bicyklovaní alebo behaní. Začnem behať, automaticky sa vzdialim do tajuplného sveta môjho fantazírovania a zrazu sa ocitnem po troch kolách na byte. Alebo idem na bajk a zrazu sa prebudím na Železnej studničke ako šlapem do kopca… Samozrejme, že cestou pár krát precitnem a uvedomím sa, kde som… Stáva sa to aj vám?

U mňa sa to začalo meniť. Rozhodol som sa počas športu a kráčania byť všímavý, bdelý a pozorný – skrátka mindful. Telesné cvičenie sa mi zároveň stalo mentálnym cvičením, cvičením na vnímavosť a pozornosť.

Profesor Williams vo svojej knihe tvrdí, že prechádzanie sa je jedno z najleších cvičení, brilantný spôsob ako uvoľniť stres a zlepšovač nálady. Odporúča, že ak sa chceme cítiť živí (ak práve žijeme opäť vo svojej hlave a starostiach), ísť na prechádzku vo vetre a daždi, v riadnej búrke 🙂 Hm, určite to skúsim 🙂

V druhom týždni MBCT programu bola úloha aspoň raz za ten týždeň íst na všímavú prechádzku, aspoň na 15 minút. Ak chcete ísť na takúto prechádzku a neviete presne, ako by mohla vyzerať, môžete sa inšpirovať napríklad týmito inštrukciami. Čítať ďalej

Mám oči a začínam vidieť

clear_vision

Sedím vo vlaku a vraciam sa späť z kláštora Benediktínov v Sampore pri Zvolene. Moje srdce je plné nadšenia a radosti! Nie preto, že by som si zrazu uvedomil svoje mníšske povolanie alebo že by som zažil nejaký mystický zážitok alebo vytrženie… Nič z toho sa mi neudialo. Ale preto, že zažívam niečo nové vo svojom živote, niečo na čo možno Ježiš okrajovo myslel, keď povedal: “Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú…” Pretože hoci som mal oči, akoby som dlhé roky svojho života nevidel, hoci som mal uši, akoby som nepočul a hoci som mal hmat, akoby som necítil. Avšak to všetko sa začalo výrazne meniť… Čítať ďalej