Kráľovstvo vnútorne rozdelené neobstojí

Uvedomujem si, že už 4 roky riešim to isté. Dalo by sa to opísať ako dve kráľovstvá jednej krajiny vo vojne.

Kráľovstvo kontroly

24015138254_35c5fd21f6_b

Na jednej strane je kráľovstvo kontroly. Kraľuje mu Donal Trump. Nie preto, že by bol dobrý v plánovaní a organizácií, ale preto, že kráľ v tomto kráľovstve sa na neho ponáša aspoň výrazom tváre. A zdieľa niektoré narcistické črty ako seba-hodnota založená na výkone, úspechu, bohatstve… a dosaďte si. No a ten výraz… Takto si predstavujem, že sa tvári tento kráľ, keď plánujem alebo potrebujem dokončiť niečo v strese. A ak zlyhám, takto sa tvári pri tom, ako ma kritizuje.

Nálada v tomto kráľovstve je ponurá. Ľudia v ňom prakticky nepoznajú radosť, nevedia si vychutnávať úspech a stále sa ženú za niečím viac. Pretože aby si udržali aspoň súčasný stav vlastnej hodnoty, potrebujú robiť progres.

A vlastná hodnota. To je vec, ktorá obyvateľov kráľovstva kontroly na čele s kráľom trápi najviac. Nie že by ju nemali, len si jej nie sú vedomí. A navyše si to ani nechcú priznať. Všetko, čo robia, robia preto, aby si ju udržali alebo pozdvihli. Avšak tvária sa, že tie veci robia z iných, cnostných dôvodov.

Ľudia v kráľovstve kontroly sú veľmi zanepráznení. Nemajú čas na oslavy, hru, oddych a vzťahy. Cítia sa veľmi neisto v týchto veciach a neistota je nepríjemná. Oni radi kontrolujú, ako sa cítia a počas týchto aktivít, najmä hlbokých rozhovorov v hlbokých vzťahoch, nevedia kontrolovať, ako sa budú cítiť. Preto sa im vyhýbajú. Rovnako ako všetkým ostatným veciach, kde niečo cítia. Respektívne, kde je riziko, že by cítili niečo nepríjemné. Myslia si, že sú úžasní a úžasní ľudia sa cítia stále dobre a podávajú úžasný výkon, dosahujú nadpriemerné výsledky. Ľudia, ktorí sa cítia zle, musia byť predsa vadní. A ak si chcú ľudia v kráľovstve tmy zachovať pocit vlastnej hodnoty a obrazu o sebe, robia všetko pre to, aby sa cítili dobre a neboli “vadní”. Ach, len si neuvedomujú, že ak sa snažia vyhnúť nepríjemným pocitom, automaticky otupujú aj schopnosť cítiť sa dobre a ich život je, aký som písal… Ponurý.

Robia ešte 1 šialenú vec. Neustále hodnotia sami seba a porovnávajú svoje hodnotenie s tým, aké by ho chceli mať a s tým, ako hodnotia ostatných. Samozrejme, že úplne nevedome, pretože priznať, že by to robili, by uškodilu ich zranenúmu egu. Kiežby vedeli, že hodnotenie, neustále súdenie je príčinou toľkého ich nešťastia.

Ďalším z prvkov kultúry kráľovstva kontroly a dôvodom pre zaneprázdnenosť je práca na sebe. Keďže potrebujú vnímať progres (rozdiel medzi hodnotením, ako to vidím teraz a ako teraz vidím to, čo bolo) a svoj osobnostný rast, neustále sa niečo učia, premýšľajú a snažia sa implementovať. Veľakrát všetko naraz a keď sa im to nepodarí, sú nešťastní. Keďže sa to nedá, sú stále nešťastní.

Sú veľmi dobrí v plánovaní, procesoch a prioritizácii, avšak majú veľký problém veci naozaj začať robiť a dokončiť. Pretože pri plánovaní sa cítia dobre, produktívne, avšak už začať niečo robiť… Tam sa cítia horšie. Avšak ich sebahodnota závisí od toho, ako sa cítia! Čo teda robia? Prokrastinujú! Vyhýbajú sa práci, ktorú cítia horšie ako plánovanie a prokrastinujú, po čom sa cítia ešte horšie ako počas práce. A teda… Točia sa v kruhu. Oni vlastne neprokrastinujú, takto volajú útok ľudí z druhého kráľovstva, s ktorými sú vo vojne.

Kráľovstvo spontánnosti, hravosti a bytia

yj-events-sf-jp-sears-beach

Na druhej strane, niekde v rohu tejto krajiny, sa rozprestiera kráľovstvo spontánnosti a bytia. Je veľmi učupené, prišlo od čias raného detstva o väčšinu svojich území a aj obyvateľov. Všade vôkol neho sa rozprestiera kráľovstvo kontroly, ktoré s ním vedie vojnu a chce ho úplne vyhladiť, aj keď si je vedomé, že bez neho neprežije. K svojmu fungovaniu totiž potrebuje produkty kráľovstva spontánnosti, ktoré vyrábajú jeho ľudia. Kráľovstvu sponátnnosti kraľuje JP Sears (na obrázku).

Aká je kultúra v tomto kráľovstve? Ľudia sú veľmi uvoľnení, usmievajú sa a nemajú veľa starostí. Ani nevedia, čo to je. Keďže žijú v prítomnosti, ktorú objímajú celou bytosťou a zároveň nehodnotia, neboja sa, čo bude. Vedia, že bude ako bude a ak by sa niečomu chceli vyhnúť, tak si viac ublížia, ako keď objímu život v dôvere v Božiu prozreteľnosť a teda… s postojom otvorenosti voči skúsenosti.

Týto ľudia, keďže nehodnotia a neruminujú, sú veľmi kreatívni. Majú veľa nápadov a tieto nápady tvoria dôležitý vývozný artikel do kráľovstva kontroly. Baví ich produkovať nápady, akurát ich už nevedia realizovať a ani to nemajú za potreby. Nepotrebujú veci meniť, nakoľko prijali to, ako sú. Prijatie je ich veľkou doménou, nakoľko nevedia hodnotiť. Ani seba, ani druhých. A teda neexistuje porovnávanie ani kritika v tomto kráľovstve. A sú teda omnoho šťastnejší ako ľudia v kráľovstve, ktoré ich utláča.

Vzťahy im prekvitajú, keďže sú empatickí a súcitní, nevyhýbajú sa ťažkým pocitom, ani situáciam, ktoré ich prinášajú. Dokonca ich ani nehodnotia ako ťažké, iba ich cítia a vedia, že sú súčasťou života. Ani smrti sa neboja, lebo dôverujú Bohu, sú odovzdaní a vedia, že to, čo v kráľovstve kontroly označujú ako smrť, je len krátky okamih, ktorý keď prežijú, bude večný život. Navyše ten okamih bude znamenať, že ich už nebude viac súžovať kráľovstvo kontroly. To v nebi nemá miesto. Lebo nebo je miesto radosti, hĺbky, spočívania, oslavy, spevu, smiechu… Čo by tam robili ľudia z kráľovstva kontroly?

Veľmi pozoruhodné na tejto kultúre je fakt, že pocit vlastej hodnoty nie je závislý od toho, čo robia. Sú so sebou spokojní, aj keď sa hrajú, aj keď nápady, ktoré majú sa neuskutočnia, aj keď len oddychujú a čítajú fikciu, nie business literatúru. Vedia, že sú hodní lásky, len preto, že sú. A vôbec nerozumejú, prečo ich neustále napáda kráľovstvo kontroly. Nevedia, že je to preto, že ľudia kráľovstva kontroly sa boja ľudí, ktorých nevedia kontrolovať a preto ich chcú vyhladiť. A strach… Ten je nepríjemný, narúša ich pocit vlastnej hodnoty, o to skôr treba vojnu vyhrať.

Diplomacia, mindfulness a self-compassion

Jedného pekného dňa dostal Donald z kráľovstva kontroly zjavenie. Zistil, že nemôže vyhladiť kráľovstvo spontánnosti, pretože by nemal nápady, ktoré by organizoval, vzťahy, ktorých by sa bál a konflikt, ktorý by chcel vyhrať. Rozhodol sa pre to, že implementuje zmeny, aby pomohol kráľovstvu bytia povstať a získať späť nejaké územia.

Najprv implementoval mindfulness. Prinieslo to výsledky, v krajine sa zlepšil pomer vnímania a prijatia oproti hodnoteniu, odmietaniu a kritike. Kráľovstvo spontánnosti dostalo po 3 rokoch späť niektoré svoje územia a vrátili sa doň aj niektorí obyvatelia.

Problém však pretrvával a napriek všetkému vojna pokračovala, rozhodol sa Donald nadviazať diplomatický vzťah s JP Searsom. Dohodli sa, že sa budú stretávať a rozprávať sa o tom, ako veci vnímajú, čo cítia a čo potrebujú. Budú sa zároveň učiť rešpektovať potreby toho druhého (hoci JP s tým nemal problém) a nechať ho, nech si naplní tie svoje. Ak teda mu ich už nechce pomôcť naplniť ten druhý.

Donald však vymyslel aj ďalšiu vec! Objavil self-compassion a pomocou plánovania a kontroly chce použiť tento “nástroj”, aby uzdravil pocit nízkej hodnoty, ktorý je jadrom jeho kráľovstva. Ešte nevie, ako niečo, čo je v protiklade hodnotenia a vyhýbania sa, môže on, takto založený človek naplánovať a kontrolovať potom proces implementácie. No možno mu v tom pomôže JP, kto vie?

O skúsenostiach z implementácia self-compassion a vyriešenia odvekého konfliktu medzi kráľvstvom kontroly a spontánneho bytia budem písať v nasledujúcich blogoch. Okrem iných vecí 🙂

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s