5 mýtov o mindfulness – tiež im veríte?

Počas posledných 3 rokov som napísal mnoho článkov o mindfulness. Snažil som sa postupne, ako som sa o mindfulness učil, aj písať, čo mindfulness je, čo obnáša a na akých princípoch stojí. Dnes by som chcel napísať pár bodov o tom, čo mindfulness nie je. Vyvrátiť fámy, mýty a nedorozumenia.

Mindfulness je duchovná praktika

Nie je. Mindfulness je všímavosť, je to bdelosť. Rodíme sa ako všímaví, avšak neskôr sa čím ďalej tým viac ponárame do sveta myšlienok, rozptýlení, fungovania v autopilote, bezmyšlienkovito, v márnej snahe o nemožný multitasking. A mindfulness je naďalej len tá všímavosť – uvedomenie si vlastnej skúsenosti (fyzické vnemy, myšlienky, pocity) s postojom nehodnotiaceho prijatia. Každý zažíva momenty všímavosti.

Je však dôležité spomenúť, že všímavosť a jej pestovanie je dôležitý aspekt budhistických praktík a filozofie. Rovnako v kresťanstve je mindfulness, stav bdelej pozornosti, prvým stupňom kontemplatívnej modlitby (niektorý hovoria, že až 2. stupeň). Prvky mindfulness nájdete v každej duchovnej praktike. Pretože proste nedá sa byť “mimo” a byť duchovný zároveň. Avšak samotné mindfulness je niečo, čo každý máme a je na nás, ako ho používame.

Mindfulness je meditácia

Nie je. Mindfulness je všímavosť. Avšak jeden zo spôsobov, akým si znovu vypestovať túto všímavosť je meditácia. Sú aj iné spôsoby. V rámci tejto meditácia trénujeme upriamovanie pozornosti na rôzne prvky skúsenosti v prítomnom okamihu – vizuálne, dotykové, emocionálne, myšlienkové. Všímame si proces dýchania alebo tlkot srdca, cítime pocity a všímame si, ako myšlienky pocity ovplyvňujú. Získavame prehľad o tom, čo všetko sa napozadí rieši automaticky v našej hlave.

Kľúčovým prvkom týchto kognitívnych cvičení je prebúdzanie sa späť do prítomného okamihu. To znamená, že keď sa uvedomím, všimnem si, že som opäť stratený v myšlienkach, bez hodnotenia myšlienky púšťam a vraciam sa späť k tomu, čo som pozoroval. Napríklad kontakt nôh s podlahou.

Mindfulness je všeliek na každý problém

Nie je. Avšak ak chcem riešiť problém, potrebujem si najprv uvedomiť, že problém mám a keď vymyslím riešenie, v jednotlivých situáciach sa potrebujem uvedomiť a urobiť niečo inak. Čiže bez mindfulness to nejde. Ak mám automatický návyk správať sa ako hovado, bez uvedomovania si tohto správania v situáciach, bez mindfulness, to len ťažko zmením.

Mindfulness je o cítení sa dobre

Nie. Mindfulness je o spojení sa so sebou, svojím srdcom a tým, čo práve teraz prežívam a otvorení sa tejto skúsenosti namiesto vyhýbaniu sa nepríjemným veciam a naháňaním sa za príjemnymi. Mindfulness je o prijatí vecí takých, aké sú, v ich farbách, odtieňoch a všímaní si veci, ktoré si bežne nevšímame.

Avšak, keďže mnoho naších problémov, strachov a depresií pramení z neustáleho uháňania sa za príjemnými skúsenosťami a vyhábania sa nepríjemným, postoj prijatia a otvorenosti je priamym liekom na tieto problémy. Ak ich príčina je naozaj v tom.

Všímavý človek sa cíti dobre aj vďaka tomu, že vidí kvety, počuje štebot vtákov a inými spôsobmi sa necháva obohatiť všetkým, čo zažíva. Prijíma sa (a teda neodmieta seba sámeho) aj so svojou mysľou, pocitmi, trápeniami a radosťami a celkovo je jeho skúsenosť intenzívnejšia a bohatšia ako skúsenosť človeka, ktorý je na autopilote a selektívne si vyberá, čím sa nechá dotknúť a čo vytesní.

Samotné mindfulness nikoho nezbaví bolesti života. Avšak trénovania sa v mindfulness pomáha zvýšiť kapacitu uniesť bolesť, strach, stres, nebyť reaktívny a otočiť sa smerom k týmto veciam oproti vyhýbaniu sa im. To je paradox. Chcete si vypestovať úzkostnú poruchu? Vyhýbajte sa veciam, ktorých sa bojíte. Chcete byť nešťastní? Naháňajte sa za vecami, o ktorých si myslíte, že vás urobia šťastnými 🙂

Je dôležité spomenúť, že tréning vo všímavosti v počiatku najprv umocní bolestnú skúsenosť, pretože si jej budeme viac vedomí. Avšak v konečnom dôsledku je človeku ľahšie.

Mindfulness je o vyprázdnení si mysle

Nie je. Fyziologicky to nie je možné. Avšak mindfulness je tom, že si všímam, že myseľ stále pracuje – hodnotí, analyzuje, syntetizuje, plánuje… A všímam si, ako sa tento proces vyvíja, koľko myšlienkových vlákien súčasne myseľ spracúva a ako sa na základe nich cítim a akú mám tendenciu reagovať na tieto pocity konaním – impulzy. U všímavého človeka sú myšlienky len jedným z ďalších vnemov. Všímavý človek si je vedomý, že myšlienky nevie zastaviť, rovnako ako nevie zmeniť iného človeka. Avšak je si vedomý, že on nie je jeho myšlienky, avšak on vie pozorovať svoje myšlienky. To znamená, že myšlienky a myseľ sú nástrojom, ktorý môže a nemusí používať na dosiahnutie svojich cieľov.

Zároveň si všímavý človek je vedomý, že všetko vníma cez závoj hodnotení svojej mysle. A tieto hodnotenia sú veľmi nepresné, tendenčné, skreslené, egoistické. A túži prekročiť tento závoj a vidieť veci také, ako naozaj sú. Toto je základ napríklad aj kresťanskej mystiky a kontemplatívnej modlitby. Vnímať, nazerať na Boha, ktorý je ďaleko iný ako moje obmedzené myšlienky o ňom.

Dalo by sa ešte veľa písať o tom, čo mindfulness nie je. Avšak už potrebujem robiť niečo iné ako písať blog. Kto chce, posielam pár článkov pre ďalšie vzdelávanie sa.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s