Skutočný dôvod, prečo si nesporíš na dôchodok! (vôľa 6)

Kelly McGonnigal vo svojej knihe Willpower Instinct píše o jednom experimente na nemeckej univerzite, kde testovali vôľu a sebakontrolu šimpanzov oproti ľuďom. Test bol jednoduchý. Šimpanzy a ľudia (študenti prestížnej nemeckej univerzity) si mali vybrať, čo je pre nich hodnotnejšie:

  • 2 banány alebo 6 banánov pre šimpanzy
  • 2 sladkosti alebo 6 sladkosti podľa vlastného výberu u ľudí

Podľa očakávanie, všetky šimpanzy si vybrali 6 banánov a všetci ľudia si vybrali 6 sladkostí. V nasledujúcom kroku, kde sa testovala sebakontrola, si mali šimpanzy a ľudia vybrať:

  • 2 banány teraz alebo 6 banánov o 2 minúty u šimpanzov
  • 2 sladkosti teraz alebo 6 sladkostí o 2 minúty u ľudí

Nepýtajte sa ma, ako naučili šimpanzy pochopiť, že niečo dostanú o 2 minúty a majú si vybrať. Ale naučili ich to a šimpanzy si vybrali. Viac ako 80% z nich si vybralo vyššiu hodnotu, teda 6 banánov. U ľudí test dopadol výrazne inak. Len niečo menej ako 20% ľudí si vybralo 6 sladkostí po 2 minútach, hoci predtým určili, že je to pre nich jednoznačne vyššia hodnota. Hovorí to niečo o tom, že človek nemá ani toľko sebakontroly ako opica? Prečo opica urobila logické rozhodnutie – vybrala sa vyššiu hodnotu a človek zväčša nie?

Prof. McGonnigal popisuje do detailov naše vnútorné procesy ohľadom okamžitého uspokojenia versus dosiahnutia dôležitých cieľov v budúcnosti vo svojej knihe. Nejdem ju tu prepisovať, dá sa kúpiť alebo zaobstarať zdarma cez audible. Avšak v skratke: Šimpanz urobil jednoduché rozhodnutie. 2 banány oproti 6 banánom. Človek naproti tomu začal príliš rozmýšľať (niečo ako ja… proste niekedy príliš rozmýšľam a potom píšem blogy, lebo ma bolí hlava :D). Študenti uvažovali napríklad: “teraz si vyberiem 2 sladkosti a keď sa pokus zopakuje, vyberiem si tých 6 o 2 minúty v ďalšom kole” alebo “lepšie vrabec v hrsti ako holub na streche” alebo “teraz si vezmem 2 sladkosti a zajtra si kúpim 6 v obchode, dostanem vreckové”. Problém bol v tom, že pokus sa neopakoval, ďalšie kolo nebolo a lepšie na tom zostali šimpanzy, ktoré si vybrali 6 banánov ako študenti, z ktorých väčšina si vybrala len 2 sladkosti podľa vlastného výberu.

Podľa McGonnigal, ľudia častokrát uprednostňujú okamžité uspokojenie oproti budúcej oveľa vyššej odmene, pretože robia chybné predpovede o stave vecí a seba do budúcnosti. Napríklad vidia seba zajtra ako človeka:

  • bez strachu
  • s výnimočnou sebakontrolou
  • s vynikajúcou sústredenosťou
  • s dobrou náladou
  • šťastného
  • s veľa peniazmi
  • s chuťou pracovať, cvičiť
  • v princípe ako niekoho iného ako seba v tomto momente

McGonnigal robí záver, že “naša neschopnosť jasne vidieť budúcnosť nás jasne vedie k prokrastinácii a k poddaniu sa pokušeniam”.

V ktorých oblastiach zapredávaš svoju budúcnosť?

Hovoríš si, že:

  • začneš na dôchodok šporiť o rok? Keď ti zdvihnú v práci? (moje budúce ja má vždy viac peňazí, je šťastnejšie, vyrovnanejšie a má nadmieru sebakontroly)
  • začneš cvičiť od bud. mesiaca alebo týždňa? (moje budúce ja nemá úzkosť, miluje vyčerpanosť a rado si priberá nové návyky)
  • pozriem si teraz niečo na youtube a na dôležitých úloh budem pracovať o 30 minút?

McGonnigal píše, že vždy, keď sa zriekame súčasného dobra pre naplnenie budúcich cieľov, vnímame to na neurálnej úrovni v mozgu, akoby sme to darovali niekomu inému. Veď áno, seba v budúcnosti, naše dokonalé ja, ktoré len málo pripomína nás tu a teraz, ani nie je možné vnímať inak. A nepotrebuje našu pomoc. A je len logické, že tých 100 EUR radšej miniem na seba teraz ako ich každý mesiac “dať niekomu cudziemu, kto ich ani nebude potrebovať, pretože má dosť peňazí”.

Ako z toho von?

Prof. McGonnigal odporúča zopár trikov:

  • Vždy, keď sa ideš poddať pokušeniu (odložiť sporenie, začať cvičiť alebo začať komplexnú úlohu v súkromí alebo v práci), pripomeň si, aké odmeny tým strácaš v budúcnosti.
  • Sú nejaké veci, ktoré odkladáš, kým sa zrazu neobjaví tvoje budúce ja? Stretni sa so svojím budúcim ja 🙂
    • predstav si seba v budúcnosti – ako vyzeráš, ako sa cítiš, aký je tvoj stav, koľko asi zarábaš, s čím asi denne zápasíš?
    • napíš sám sebe list z budúcnosti
  • Urob teraz záväzok s trvaním do budúcnosti. Mne napríklad pomáha v cvičení kúpiť si permanentku a proteinové prášky. Investoval som peniaze teraz a ak nebudem cvičiť, reálne som ich vyhodil vo oknom. A to teda nie!
  • Počkaj 10 minút – vždy, keď si nalomený poddať sa pokušeniu, počkaj 10 minút. Pripomeň si za ten čas, čo sú tvoje dlhodobé ciele, prečo po nich túžiš a či ti stojí za to sa na ne vykašľať? Pretože ak sa v tomto pokušení poddáš, poddáš sa s rovnakou pravdepodobnosťou pri každom ďalšom.

Otázka na záver:

  • Aké sú tvoje skúsenosti v oblasti “malá odmena teraz versus veľká odmena v budúcnosti”?

Chceš sa dozvedieť viac o mindfulness, vôli, seba-kontrole a budovaní užitočných návykov? Checkni tieto linky:

Advertisements

One thought on “Skutočný dôvod, prečo si nesporíš na dôchodok! (vôľa 6)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s