3 podobenstvá o živote s reaktívnou mysľou (mindfulness)

Mám rád podobenstvá. Obrazy, kde sa hlboké filozofické, psychologické alebo duchovné princípy prirovnávajú k bežným situáciam, ktoré si vieme ľahko vybaviť aj s príslušnou emóciou. Veľmi sa mi páči ako autor H.P. Rohr, psychoterapeut, používa rozprávky bratov Grimmovcov, aby na nich vysvetlil naše hlboké psychologické problémy ako napr. narcizmus, závislosť, depresiu, hraničnú poruchu osobnosti, atď. a aj cesty k ich prekonaniu. Na podobenstvách vysvetľoval princípy Božieho Kráľovstva aj Ježiš, Pomazaný – teda Kristus. Niečo na nich, zdá sa, bude.

Počas obdobia v ktorom sa viac-či-menej intenzívne zaoberám bdelou pozornosťou / mindfulness, som sa stretol s viacerými podobenstvami, ako funguje naša myseľ a my vo vzťahu k nej.

Osa v telefónnej búdke

Náš život sa podobá telefonovaniu v uzavretej búdke, do ktorej vletela osa. Zdvihneme telefón, chceme vybaviť dôležitý telefonát, avšak ošívame, oháňame, naša pozornosť sa nevie upriamiť na dôležitý telefonát, unáša ju osa, ktorá bzučí okolo hlavy. Keď odletí, vytočíme číslo, dovoláme sa, snažíme sa vypočuť druhého, avšak nepočujeme. Prišla iná osa… Alebo sa vrátila pôvodná? Hlas v slúchadle hovorí, zdieľa svoje srdce, my nepočujeme. Ja nepočujem. Ty nepočuješ. Počuješ bzučanie osy, oháňaš sa, si z nej nervózna, netrpezlivá, túžiš, čakáš, aby už telefonát skončil a mohla si odísť z búdky, mať pokoj od osy. Telefonát skončí, výjdeš z búdky a… Moja skúsenosť je, že osa stále bzučí. Alebo iná osa. Veľa ôs.

V tomto podobenstve telefónna búdka je podľa mňa čas a priestor, ktorý máš vymedzený na niečo dôležité. Osa je tvoja nutkavá myšlienka.

Podobenstvo som počul už dávnejšie od prof. Martina Lairda, augustinianského mnícha a profesora raného kresťanstva na Villanova University. Počul som ho už dávnejšie, takže som ho určite značne dotvoril a pozmenil, ale snáď je to OK aj takto 🙂

Samuraj, ktorý sa cvičí v sústredení

Náš život s mysľou sa podobá samurajovi, ktorý si sadol v tichej miestnosti, aby sa cvičil v koncentrácii. Ako sedí, okolo ucha mu zabzučí mucha. Samuraj nereaguje, sústredí sa. Mucha mu zrazu sadne na nos, prejde malými nôžkami po líci… Samuraj sa pohne, mucha odletí, on vytiahne svoju katanu a muchu v lete rozsekne na dve polovice. Opäť si sadne a snaží sa sústrediť. Ako ma oči zavreté, nevšíma si, že muche dorástla druhá polovica tela a vzlietla… Teda obe. Z jednej muchy sú muchy dve. Bzučia, sadajú na samuraja a on to opäť nevydrží. Zašvihá katanou a muchy sú mŕtve. Sadne si a scenár sa opakuje. Po chvíli mu bzučia okolo hlavy 4 muchy. Švich, zľava, švih sprava… A po chvíli je miestnosť plná múch a samuraj len švihá a švihá… V tom sa uvedomí, sadne si a začne sa sústrediť. Po dostatočne dlho čase ako nereagoval na bzučanie a lepkavé šteklivé nožičky lezúce po tvári, muchy jedna po druhej odlietajú a miestnosť ostáva tichá, vonku počuť len šum vetra a spev vtákov.

Toto podobestvo som počul v skvelom mindfulness kurze od prof. Ronalda Siegela. Je znázornené aj na tomto kratučkom videu.

Podobenstvo nám ukazuje, že je neproduktívne a nezmyselné snažiť sa vyriešiť naše problematické myšlienky zápasom s nimi v mysli. Iba sa zamotáme a vyčerpáme. Skutočné problémy v živote sa riešia skutkami, zmením niečo, čo viem ovplyvniť. Problematické myšlienky sa riešia ich akceptáciou a umením nechať ich odísť. Nie sú realita, sú len súčasť našej vnímanej reality. Nie sú problém, avšak naše reagovanie na ne môže byť problém. A snaha vyriešiť ich v hlave je problematická reakcia, ktorá občas končí depresiou… Hm…

Opičia myseľ

Tretie podobenstvo je podobné prvému aj druhému. Život s našou mysľou sa podobá žene, ktorá má domček v pralese, avšak nemá okná. V sobotné dopoludnie sa podľa plánu odhodlala upratať si ho. Ako vzala metlu, začala jej škriekať pred oblôčikom opica. Žena pustila metlu a odišla odplašiť opicu. Odplašila ju a vrátila sa pokračovať v upratovaní. Avšak v zápätí z iného okna začala vrieskať opica. Žena ju išla odplašiť, nebude predsa zametať s vreštiacou opicou v okne. A takto to šlo dokola, kým si žena uvedomila, že v pralese nie je možné odohnať všetky opice alebo im znemožniť vrieskať. Ale že sa potrebuje naučiť upratovať a robiť dôležité vecí aj napriek vrieskaniu opíc, ktoré počuje a vidí v okne.

Naše aktivity sú ako upratovanie ženy. A naše myšlienky sú ako vreštiace opice. Potrebujem písať blog a vreštia mi, čo všetko ešte potrebujem urobiť, čo chcem čítať, ako sa potrebujem zabezpečiť, aby som neumrel sám, opustený a vyhodený do chladu na smetisko (inak, toto je asi môj kľúčový životný strach). Alebo kričia – checkni fejsbúčik, pozri si video, choď sa najesť. A keď jem, kričia mi nápady na blogy. Mojou a verím, že aj tvojou úlohou je prijať to, že opice vreštia a že ja a ty môžeme robiť dôležité veci napriek nim.

Chceš sa dozvedieť viac o mindfulness? Checkni nasledujúce linky:

Bola preložená aj kniha od oxfordského profesora M.  Williamsa do slovenčiny a dá sa kúpiť napr. v Martinuse.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s