Jediná kniha o komunikácii, ktorú potrebuješ čítať!

Keď som prvý krát počul o “Nenásilnej komunikácii”, mal som predsudky. Myslel som si, že to bude niečo povrchné, nasladlé, nejaká náboženskými poučkami vygenerovaná filozofia komunikácie, ktorá v praxi nefunguje. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som ju začal čítať…

Čo je Nenásilná komunikácia?
Je to model komunikácie vypracovaný psychoterapeutom, mediátorom a knižným autorom Dr. Marshallom Rosenbergom, ktorý on sám definuje ako “spôsob komunikácie, ktorý nás vedie k dávaniu zo srdca”. Rosenberg model používal vo svoje terapeutickej praxi s pacientmi s vážnymi poruchami, ako mediátor konfliktom medzi gangmi v USA alebo medzi Palestíncami a Izraelitmi na Blízkom Východe a rovnako ho učí ako vhodnú formu komunikácie pri riešení situácií v partnerských alebo pracovných vzťahoch. Pri čítaní knihy som si uvedomil, že je plne v súlade a rozvíja princípy definované v 7 Návykoch Skutočne Efektívnych Ľudí…
Princípy Nenásilnej komunikácie
  •  Seba-uvedomenie, bdelá pozornosť – model nás vedie k vedomým odpovediam v súlade s princípmi empatie a súcitu miesto automatických, zvykových reakcií bez prvkov moralistického hodnotenia
  • Zodpovednosť – “Ja si myslím, že… pretože ja…”, “Ja sa cítim dobre/zle…, pretože ja…” miesto nášho naučeného závislostného zmýšľania: “Ja sa cítim zle, lebo TY…”, v ktorom komunikujem “Som dieťa a ty si zodpovedný za to, ako sa cítim, máš moc nado mnou…”
  • Emocionálny účet – hodnotenia, kritika, ponižovanie a iné formy násilia sú výberom z emocionálneho účtu môjho komunikačného partnera, naopak empatia a súcit voči nemu sú jeden z najväčších vkladov, aký môžem vložiť do nášho vzťahu. V mnohých prípadoch takýto vklad môže vyriešiť situáciu, ktorá vznikla a ohľadom ktorej komunikujeme.
  • Win-Win princíp
  • Snaž sa najprv porozumieť druhým, potom aby bolo tebe porozumené

4 prvky Nenásilnej komunikácie + príklady “ja komunikujem”

Nenásilná komunikácia má 4 prvky, v ktorých sa učím komunikovať, či už potrebujem komunikovať ja, počúvam druhého alebo som v roli mediátora v rámci konfliktu.

  • Pozorovanie (bez hodnotenia) – v rámci svojej komunikácie sa snažím zamerať na objektívne fakty – čo vidíme, počujeme, cítime – bez hodnotenia vecí a osôb na dobrých, zlých, šibnutých, takých a onakých. Rovnako ak voči mne komunikuje niekto násilne, vedomý si svojej nezodpovednosti za jeho emócie a spôsob komunikácie, zamerám sa na fakty, ktoré pozoruje. Napríklad:
    • Ja komunikujem: “Včera, keď si prišla o 11tej večer, zobudil som sa po buchnutí dverami…” ako protiklad “Keď si zasa prišla tak neskoro a opäť si z celej sily tresla dverami…” Slová ako “opäť”, “stále”, “neskoro”, “z celej sily” sa v súcitnej komunikácii pokúšame vynechať, pretože tým jednoducho znižujeme pravdepodobnosť, že druhý bude počuť náš odkaz. Keď druhí počujú kritiku, zvyknú sa uzavrieť a začať sa brániť a my nie sme vypočutí a miesto toho sa ocitáme v konflikte, kde sa obe strany môžu zraniť.
    • Ja počúvam: “To, čo si mi včera poslal, bolo úplne zle! Vieš, ako si ma tým naštval? Si uvedomuješ, čo si mi tým spôsobil?” Ak sa zameriam na fakty v tejto vete plnej kritiky, hodnotenia a obvinení, počujem, že môj komunikačný partner nie je spokojný s mojím výstupom, ktorý som mu zaslal, cíti sa nehnevaný a myslí si, že za jeho stav som zodpovedný ja. To sú fakty.
  • Vyjadrenie pocitov – Druhý komponent potrebný pre Nenásilné vyjadrovanie sa sú pocity. Aby sme dokázali jasne a jednoznačne komunikovať naše pocity a tým sa spojiť s druhým človekom, potrebujeme si vybudovať slovnú zásobu, ktorá ich popisuje. Nenásilná komunikácia rozlišuje vyjadrovanie pocitov od slov popisujúcich myšlienky, hodnotenia a interpretácia.
    • Ja komunikujem: “Včera, keď som sa zobudil na buchnutie dverami, som sa nahneval, pretože som…” oproti násilnej komunikácii: “Včera si ma tak nasrala, keď tresla tými dverami…” Btw: Ako ma môže niekto nasrať, keď nie som hovno?
  • Vyjadrenie potrieb – To, čo iný robia alebo hovoria môže byť podnet pre naše pocity, nikdy však nie ich príčina. Príčinou naších pocitov sú naše potreby a ich stav – či sú naplnené alebo nie. Za tento stav som zodpovedný ja. Nik iný. Hodnotenie, kritika, diagnostikovanie a domýšľanie si o iných sú rozdeľujúce spôsoby vyjadrovania naších potrieb a hodnôt. Keď však druhí počujú kritiku, zvyknú investovať energiu do seba-obrany a proti-útoku. Čim jasnejšie dokážeme iným vyjadriť spojenie medzi našimi pocitmi a potrebami, tým jednoduchšie bude pre nich pomôcť nám naplniť ich a poskutnúť nám duševnú obživeň vo forme empatie a súcitu, ak sa tak sami rozhodnú.
    • Ja komunikujem: “Včera, keď som sa zobudil na buchnutie dverami, som sa nahneval, pretože som sa potreboval výdatne vyspať kvôli náročnému dňu, ktorý ma čakal.” Oproti násilnej komunikácii: “Včera si ma tak nasrala, keď tresla tými dverami ako zmyslov zbavená! Vôbec ti nenapadlo, že iní môžu spať, lebo druhý deň na rozdiel od teba vstávajú do práce?”
  • Vyjadrenie prosby- Posledný komponent Nenásilnej komunikácie adresuje otázku našej prosby voči druhým ohľadom obohatenia nášho života. Snažíme sa vyhnúť vágnym, abstraktným tvrdeniam alebo nejednoznačným frázam a myslíme na to, že vyjadrenie našej prosby je efektívne, ak je formulované pozitívnym jazykom a v prítomnosti. Rovnako sa po komunikácii našej prosby pokúšame aj zistiť, či náš partner skutočne počul to, o čo ho prosíme. Sme si vedomí skutočnosti, že prosba je vnímaná prosbou, ak po jej nesplnení nenasleduje obvinenie alebo trest. Za týmto účelom môžeme v rámci našej formulácie zvýrazniť, že ten druhý nám môže vyhovieť, iba ak sám chce. Naším cieľom nie je prinútiť ľudí, aby robili, čo my chceme, skôr vybudovať vzťahy na báze čestnosti, empatie, dôvery, vzájomnej starostlivosti, ktoré zo svojej povahy neskôr pomôžu všetkým k naplneniu ich potrieb a obohateniu ich života.
    • Ja komunikujem: “Včera, keď som sa zobudil na buchnutie dverami, som sa nahneval, pretože som sa potreboval výdatne vyspať kvôli náročnému dňu, ktorý ma čakal. Rád by som ťa poprosil, aby si nabudúce, keď prídeš domov po 22hej zatvárala dvera jemnejišie, ak sa ti bude dať”. Tu si uvedomujem, že vyjadrenie “zatvárať dvere jemnejšie” je stále dosť vágne a neurčité, no na lepšie som teraz neprišiel 🙂
Empatické počúvanie
Vo vyššie uvedených odstavcoch som sa zameral na moje vlastne Nenásilné komunikovanie. Keď ja potrebujem vyjadriť svoje posolstvo. Ako komunikovať, ak som v dialógu s partnerom, ktorý komunikuje násilne – napr. nazýva menami, obviňuje, domýšľa si, vkladá motívy, ktoré nemám, hodnotí a pod.?
Nenásilná komunikácia obsahuje tie isté prvky aj ak počúvam. Potrebujeme si však uvedomiť, že
  • nezávisle od toho, čo druhý hovorí, my ja nie som zodpovedný za jeho súčasný stav, jedine, čo som mu mohol dať je podnet.
  • A že za jeho hodnoteniami sa skrývajú nenaplnené potreby
  • poskytnúť empatiu a súcit je výrazný vklad na jeho emocionálny učet a vie absolútne otočiť výsledok rozhovoru
V tom, čo mi je komunikované sa zameriavam na 4 prvky:
  • čo partner pozoruje, vníma? Aké sú fakty?
  • ako sa cíti?
  • čo asi potrebuje?
  • o čo ma prosí?
Keďže si nikdy nemôžeme byť naším pozorovaním istí, vyjadríme našu empatickú odpoveď vo forme otázky. Skúsenosti hovoria, že aj ak sa netrafíme, navedieme otázkou partnera, aby sa vyjadril o svojich pocitoch, potrebách a prosbách jasnejšie.
  • Partnerka:  “Včera si ma tak nasral, keď si tresol tými dverami ako zmyslov zbavený! Vôbec ti nenapadlo, že iní môžu spať, lebo druhý deň na rozdiel od teba vstávajú do práce?”
  • Nenásilná empatická odpoveď: “Cítiš sa nahnevaná, pretože včera, keď som prišiel si sa zobudila na buchnutie dverami a potrebovala si sa výdatne vyspať, pretože ráno skoro vstávaš a máš pred sebou ťažký deň?”
Čudovali by ste sa, ako dokáže zmeniť takáto odpoveď celú atmosféru rozhovoru. Človek miesto obrany a spätnej agresie, ktorú čaká, dostane vypočutie, súcit, blízkosť, prijatie. Doslova sa rozpustí pred vami (niekedy) a rozplače. Miesto rozdeľujúceho konfliktu si práve posilnil vzájomný vzťah, blízkosť, dôveru. Obohatil si život svoj aj toho druhého človeka.
Okrem nácviku Nenásilnej komunikácie kniha z pozície komunikátora aj empatického naslúchača sa z knihy môžete dozvedieť:
  • Ako použiť NK pre poskytnutie empatie a súcitu sebe samému? Ako empaticky načúvať svojím pocitom a potrebám?
  • Ako NK môže pomôcť uvoľniť silný hnev
  • Ako NK môže zachrániť život napr. pri prepadnutí
  • Ako NK pomáha v terapeutickom procese
  • Ako použiť NK v extrémnych konfliktoch – medzi Gangmi alebo v konflikte medzi Izraelom a Palestínou
  • Ako správne poskytovať spätnú väzbu
A mnoho, mnoho ďalšieho. Veľmi sa mi páčili cvičenia, ktoré tam boli a mohol som si ich urobiť sám.
Mne Nenásilná komunikácia veľmi pomohla a verím, že aj vďaka nej sa raz ožením a budem schopný viesť zbližujúce konflikty, pretože ku konflitom nevyhnutne dôjde.
Knihu si možete kúpiť v originály napr. tu:
—-
—-
A v českom preklade napr. tu:
============

Otázka na záver:
Lajkli ste už Facebook stránku našej komunity Žijem v prítomnosti? Ak nie, je možné to zmeniť dvoma klikmi 🙂

Tu je zoznam mojich nanajvstevovanejsich blogov:

Bola preložená aj kniha od oxfordského profesora M.  Williamsa do slovenčiny a dá sa kúpiť napr. v Martinuse:

http://www.martinus.sk/?uItem=208400

Advertisements

One thought on “Jediná kniha o komunikácii, ktorú potrebuješ čítať!

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s