Prečo sa vrátiť domov do nášho tela? (mbctw2-1)

Druhý týždeň MBCT programu bol pre mňa kľúčový. Zistil som, že aj ja patrím medzi nespočetné milióny ľudí, ktorí tým, že žijú vo svojich myšlienkach, nie sú vnímaví na signály, ktorými s nimi komunikuje ich telo. U mňa to bolo najmä preto, že som svoje telo nemal rád, nebol som s ním spokojný, bolo pre mňa pôvodom mnohej hanby a strachov, ba niekedy aj hnevu. Nedokázal som prijať svoje telo, odmietal som ho a stalo sa predmetom mojich najprimitívnejších obranných mechanizmov – popierania a vytesňovania. Myslím si, že práve pre môj vzťah k telu som sa podvedome rozhodol radšej žiť v hlave. Moju hlavu a intelekt som mal rád.

Druhý týždeň MBCT programu je venovaný návratu domov do svojho tela, opätovnému spojeniu našej mysle s naším telom. Prečo je toto spojenie dôležité, ak sa chceme naučiť žiť v prítomnosti, byť pozorný, teda mindful? MBCT program bol vytvoreny s cieľmipomôcť ľuďom trpiacim

  • stresovými,
  • úzkostnými,
  • depresivnými poruchami, a
  • le aj ľuďom trpiacim chronickými bolesťami.

Preto sa veľká časť cvičení orientuje na všímanie si myšlienok, konzekventných pocitov a impulzov k správaniu. Pre umožnenie tohto pozorovania a cvičení je nutné, aby sme sa naučili vnímať svoje telo, pretože:

  • v jeho rôznych častiach cítime emócie, impulzy a bolesť. Ak sa chceme naučiť pozorovať tieto veci, potrebujeme sa opäť zjednotiť s naším telom.
  • telo je citlivé aj na najjemnejšie záblesky myšlienok, ktoré sa nám neustále ženú hlavou. Telo ich teda zaregistruje skôr, ako si ich uvedomíme v mysli.
    • Preto niekedy zistíme, že máme strach alebo sa hneváme, ale nevieme ešte, že prečo 🙂
  • Telo na tieto myšlienky reaguje ako na fakty, či už sú pravdivé alebo nie. Nie je tak dobré v rozlišovaní, ako myseľ.
    • Zároveň si vie s ťažkými emóciami efektívne poradiť, na rozdiel od mysle.
  • Telo nie len reaguje na myšlienky, ale aj spätne odosiela emocionálnu informáciu späť do mysle. Výsledkom môže byť deštruktívne bludné kolo.
    • Príklad: Napadla mi myšlienka, že ma určite vyhodia z práce. Efekt je pocit strachu, ktorý prežívam v žalúdku a tŕpnutím trapézneho svalstva. Spozorujem, že mám strach, nechcem v ňom ostať a v zápätí sa bojím, že sa budem ešte dlho takto báť. Ocitol som sa v bludnom kruhu.

Výskumy citované v mojej knihe tvrdia, že úsudky, ktoré robíme, sú značne ovplyvnené stavom nášho tela v čase, v ktorom ich robíme. (Keď som nevyspatý a hladný zhodnotím situáciu a správam sa inak, ako keď som vyspatý a sýty). Implikáciou týchto výskumov je, že zmenou násho vzťahu k vlastnému telu môžeme výrazne ovplyvniť kvalitu nášho života. Silná myšlienka, ktorá stojí za zamyslenie (Možno ju rozvijem v niektorom z nasledujúcich príspevkoch 🙂 Avšak má to jeden háčik: Mnohí z nás si nie sú svojho tela vôbec vedomí!!!

Je pre nás ľahké tráviť tak mnoho času v hlave, že takmer úplne zabudneme na telo a jeho potreby. Príkladom podľa mňa môžu byť ľudia, čo pri hraní PC hier zomreli od smadu 🙂 Zabúdame na naše telo a jeho vplyv na to, ako zmýšľame, cítime sa a sa správame. Nevšímame si signály, ktoré nám vysiela a niekedy nás to môže stať život.

Keďže navyše často naše telo ani nemáme radi, správame sa k nemu nepekne. Možno nie ako k nepriateľovi, ale určite nie ako k milovanému priateľovi. Telo sa nám stáva akoby cudzincom, s ktorými musíme žiť. Ja som si uvedomil, že moje telo bolo pre mňa nádobou, v ktorej som nosil a prepravoval svoj mozog a teda myseľ, s ktorou som bol ako tak spokojný. Smutné. Nevenoval som pozornosť signálom, ktoré mi telo dávalo, tlačil som naň a ublížil som si s nenávratnými následkami.

Ak je jedna vec, ktorú sa potrebujem naučiť, aby som skvalitnil svoje prežívanie uprostred tohto drsného sveta, tak je to nájsť spôsob, ako sa vrátiť domov do tela, ktoré mi dal Boh a ktoré som pridlho ignoroval vo svojom živote. Aby som mohol skutočne pestovať mindfulness, potrebujem sa opäť úplne spojiť so svojím telom.

Aby mi moje telo, ktoré si aj Duch Svätý vybral za svoj chrám, pomohlo na mojej ceste plného prežívania, potrebujem sa naučiť venovať pozornosť tým častiam tela, ktoré sú zdrojom signálov. Ktoré časti to teda sú? Zistil som, že to môžu byť všetky časti 😀 Teda potrebujeme cvičenie, ktoré zahrnie všetky časti tela, nijakú neodignoruje a podnieti spriatelenie sa s každou jednou. Na tento účel bolo vyvinuté cvičenie skenovanie tela.

Téme skenovanie tela sa budem venovať v nasledujúcom blogu. Je to vec, ktorá mimoriadne zvýšila kvalitu môjho života a stále sa v tom cvičím aj 2 mesiace po ukončení 8 týždňoného MBCT programu.

A čo vy?

Uvedomujete si, že si neuvedomujete svoje telo?
Máte radi svoje telo?
Myslíte si, že spriatelenie sa opäť so svojím telom vám môže pomocť v niečom?

Advertisements

2 thoughts on “Prečo sa vrátiť domov do nášho tela? (mbctw2-1)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s