Prečo všetko nehodnotiť? (mindfulness 16)

Raz pri pivku som mal s jednou dobrou priateľkou rozhovor na tému “prečo sa v mindfulness praxi cvičí nehodnotenie a nehodnotiaci postoj?” V tomto blogu si chcem spísať myšlienky, ktoré mi k tejto téme napadajú.

Takže prečo nehodnotiť? Krátka odpoveď je: “Pretože nás to posúva od života tu a teraz smerom k životu v myšlienkovom svete našej hlavy”. 

Dlhšia odpoveď

Dlhšia odpoveď by mohla začať cieľmi mindfulness terapie a praxe. Medzi ne patria napr. nasledovné:

  • Naučiť sa prepnúť z módu robiť do módu byť, spočívať
  • Vnímať veci napriamo také, aké sú
  • Byť otvorený pre akúkoľvek a každú skúsenosť v prítomnom okamihu (jednoducho preto, že už je tu)
  • Pestovať postoj priatia miesto averzie

Tieto spôsoby prežívania výrazne určujú, ako prežijeme nás život a ako sa pri tom budeme cítiť. A práve hodnotenie, resp. nehodnotiaci postoj určuje,

  • či si tieto spôsoby osvojíme

alebo

  • naďalej ostaneme v myšlienkových kolotočoch,
  • vnímať veci cez sito predsudkov,
  • byť otvorení len na príjemné skúsenosti a pôžitky a
  • mať averziu voči všetkému, čo sa nám nepáči…

A teda byť oveľa menej šťastný, radostný a pokojný.

Dvaja priatelia pri pive

Ukážme si to na príklade s pivom. Predstavte si situáciu, kde sedia dvaja ľudia pri pive Miško a Andrej. Obaja dostanú rovnaké pivo, no Miško je na mindfulness škále od 1 – 10 napr. na dvojke, Andrej je napr. na osmičke alebo deviatke.

Prvý chytí pivo do ruky a zhodnotí ho ako príliš teplé. Môže sa hneď nahnevať, pretože si predstavoval vychladené pivko a nie je ochotný za takéto niečo ešte aj platiť ťažko zarobenými peniazmi. Pivo nechce, nepáči sa mu a začne rozmýšľať, ako sa ho zbaviť a vymeniť za iné, ktoré je viac podľa jeho predstáv. Také pivo, ktoré by zhodnotil ako optimálne alebo “dobré”. Samozrejme o tom povie aj svojmu mindful kamarátovi, teda šplechne horkú poznámku, snáď aj s nadávkou na pivo, podnik, čašníka, systém a vôbec. Naštartoval sa ďalší deštruktívny bludný myšlienkový kruh.

Jeho kamarát Andrej mu odporučí, aby pivo neodsudzoval, ale skúsil sa z neho napiť. Miško sa napije a zistí, že pivo nie je len teplé, ale ani nereže. Jeho kalkulatívna myseľ, myseľ v móde robiť, okamžite zhodnotí toto pivo oproti ideálnemu pivu, vykreslí rozdiel medzi nimi a spustí averzný mechanizmus, veľké myšlienkové “STOP”, horkosť, ktorá Miška motivuje, aby vymenil to pivo, veď má na to predsa právo. Miško ostal s pivom neskopojný, v hlave mu víria myšlienky, nie je slobodný, ale uväznený v automatických myšlienkach a v averzii. Nie je tu a teraz, ale vo svojej hlave. A všetko len preto, že jeho nevytrénovaná myseľ:

  •  všetko kategorizuje,
  •  pomenúvava menami,
  •  porovnavá medzi sebou a s ideálnym stavom a
  •  spúšťa averziu, ak je niečo “horšie” ako očakávania.

Na druhej strane je Andrej, ktorý dostal pivo s rovnakého suda, s rovnakou teplotou a chuťou. Andrej miesto toho, aby pivo zhodnotil pohľadom ako pivo,

  • chytil ho do ruky a privoňal si k nemu.
  • Teplotu pohára nezhodnotil ako teplú, studenú alebo optimálnu, ale jednoducho cítil tú teplotu svojou rukou priamo, takú aká je.
  • Vôňu nevyhodnotil ako “pivo”, “voňavé” alebo “smradľavé”, ale cítil ju ako naplno, napriamo takú, aká je. Pretože je to jeho skúsenosť v tomto jedinečnom okamihu.
  • Napil sa a chuť nevyhodnotil ako dobrú alebo zlú, skôr ju vnímal svojimi zmyslami takú, aká je.

Vďaka takémuto prežívaniu a nehodnotiacemu postoju otvorenosti a prijatia Andrejova myseľ nevykreslila rozdiel medzi týmto pivom a očakávaným pivom, Andrej neostal sklamaný, nespustil sa averzný systém, ktorý by ho tlačil k zmene a neostal nahnevaný na čašníka, podnik a celý svet. Andrej ostal šťastný, spokojný a vychutnával si pivo, aké dostal a bol zaň vďačný Bohu. Andrejova myseľ ostala pokojná, spočívajúca a plná radosti a vďačnosti. A to preto, že Andrej sa denne cvičí v tom, že bolesť nie je zlá, ale bolesť. Strach že nie je zlý, ale strach. Veci okolo neho nie sú zlé, ale sú, aké sú a sú súčasťou jeho skúsenosti v prítomnom okamihu a že veci sa dajú efektívne zmeniť z pozície prijatia, nie z pozície averzie.

Snáď je jasnejšie, prečo môžeme profitovať z nehodnotenia 🙂

Teším sa na ďalší blog o mindfulness a MBCT. Chcel by som začať tému “Body scan”, teda všímanie si a trávenie času s jednotlivými časťami nášho tela. Je to niečo, čo robím prakticky každý večer v rámci svojej formálnej mindfulness praxe a neskutočne sa z toho teším. Zároveň je tomu venovaný druhý týždeň Oxfordského MBCT programu.

Pekný deň

Advertisements

2 thoughts on “Prečo všetko nehodnotiť? (mindfulness 16)

  1. Podľa mňa sa môže pokojne nahnevať, že to pivo nie je také, aké čakal a po akom túžil. Ale keď hodnotí, zvalí tú vinu na to pivo, aj keď problém má len on sám. Teda namiesto toho, aby mal možnosť si uvedomiť, čo sa v ňom deje a o čom to vlastne celé je, že chcel iné pivo, že je sklamaný a možno sa tak dozvedel niečo o sebe.. všetko zvalí na to pivo, akože problém je tam vonku.

  2. Tak už i mne to došlo, při přemýšlení, co je to vlastně ten nehodnotící postoj. Že je naprosto podstatná myšlenka: “ Vnímat věci takové, jaké jsou“ …totiž pravdivě. Splendid! That is what I was looking for!
    PS: A když to pivo okomentuju stylem: „má to teplotu 32°, doporučuje se však podávat při 15°, má hustotu xxx, tmavozlatavo-pískovou barvu, která by ovšem uvítala o 20% vyšší obsah sladu…“ říkám si, zda je toto už zase z pozice módu robit?:-)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s