Ako vypnúť vracajúce sa myšlienky? (mindfulness 13)

Z diskusií s ľuďmi viem, že nie je každému jasné, o čo v cvičení sa v bdelej pozornosti ide. Niekto môže urobiť uzáver, že byť mindful znamená “neriešiť”. To však nie je celkom pravda, pretože pozorní a všímaví ľudia tiež riešia, no možno inak. V tomto príspevku sa chcem venovať tomu, ako riešiť a byť mindful. Resp., ako s týmto problémom nakladám ja. No najprv by som si chcel zopakovať, čo sú ciele a výhody mindfulness cvičení. Vlastnými slovami, ako tomu rozumiem teraz. Na pripomenutie.

Čo je mindfulness a načo slúži?

  • Mindfulness / všímavosť / bdelá pozornosť znamená dávať pozor učelne, v prítomnom okamihu, s nehodnotiacim postojom a s láskavosťou voči sebe a iným.
  • Cvičenie sa v bdelej pozornosti pestuje kontemplatívnu, vnímavú myseľ, tzn., mód byť ako protipól módu robiť, nazývaný často aj kalkulatívna myseľ.
    • Mindfulness cvičenie v nás posilňuje schopnosť len tak byť, spočívať.
  • V mindfulness cvičení sa spájam so svojím vnútrom a ako kresťan aj s Bohom (self-awareness and God-awareness) a dávam sa do pozície nestranného pozorovateľa, s postojom zvedavosti si všímam, čo sa deje v mojom tele, v mojich emóciach a mojich myšlienkach.
  • Všetky vnemy prežívam napriamo, ako po prvý krát, teda bez hodnotenia – nekategorizujem, nepomenuvávam, prežívam, vnímam ich také, aké sú.
  • Bdelá pozornosť v bežnom živote pomáha šetriť čas, pretože človek sa učí robiť len jednu vec naraz a naplno, čo je až o 40 % produktívnejšie ako prepínať medzi úlohami.
    • Rovnako človek si dokáže všimnúť, že robí jedno, no mysľou je inde a vrátiť sa späť k plnému prežívaniu veci, ktorej sa rozhodol venovať svoju pozornosť. Je to zároveň značne menej vyčerpávajúce.
  • Jedným z cieľov mindfulness je aj plné prežívanie. Keď jem, tak jem. Keď sa prechádzam, prechádzam sa. Vnímam naplno chuť, okolie, ľudí.

K čomu je to dobré? Ľudia sa k mindfulness dostanú rôznymi spôsobmi. Najmä cez náboženstvo. Avšak v súčasnosti na západe spoznávajú ľudia mindfulness ako účinnú koping techniku pri zvládaní stresu, úzkostných stavoch a depresie, najmä tej, ktorá sa zvykne vracať (rekuretná depresívna porucha).

Prečo? Pretože práve títo ľudia riešia, starostia sa, myseľ neustále pracuje, snaží sa ich z toho dostať a nevie vypnúť. To vlastne ani nejde. V mindfulness cvičení sa učia myseľ nie vypnúť, ale prepnúť z módu robiť do módu byť. Aby keď idem z práce a chcem relaxovať, mohol som a nemusel som myslieť na to, čo bolo, čo bude a čo ešte potrebujem urobiť druhý deň.  Preto sa v mindfulness cvičení trénuje všímanie si myšlienok a ich púšťanie (letting go). Tzn., že mi napadne myšlienka na situáciu v práci, ale prechádzam sa v parku a tak len uznám, že tu tá myšlienka je. Možno že je aj urgentná. No akokoľvek, ja som v parku a nie v práci a myšlienku nechám odísť, svoju pozornosť smerujem opäť na slnko a stromy.

Ako riešiť efektívne? Vo vyhradený čas, nie v hlave, ale na papieri

Čo však robiť, ak je tá myšlienka dôležitá a nechcem ju stratiť? Čo robiť, ak mi napádajú myšlienky, nechcú odísť a bojím sa, že ich zabudnem, pretože sú cenné?

Mindfulness nehovorí, že “nerieš” alebo že “riešiť, byť zamyslený je zlé”. Skôr hovorí, “buď efektívny, rob, čo si práve vyžaduje situácia”. No a dumanie v hlave efektívne nie je. Ja v takýchto prípadoch uplatňujem zručnosti, ktoré som si osvojil v GTD metóde.

Princíp je jednoduchý a detailne sa mu budem venovať v ďalších príspevkoch na tému Getting Things Done. V zásade ide o to, že ak nám naša myseľ niečo neustále pripomína a nevyzerá to, že by si dala v dohľadnej dobe pauzu, je to z dôvodu otvorených myšlienkových sľučiek. Myšlienková sľučka vzniká tak, že nám napadne niečo, čo nie je v stave, v akom to chceme a urobíme si automaticky alebo vedome záväzok niečo s tým urobiť. No a naša myseľ nám to bude pripomínať, až kým to neurobíme. Preto v autobuse riešime, čo ešte treba urobiť v práci, na prechádzke si prehrávame situácie vo vzťahoch, ktoré nie sú úplne OK a podobne. Navyše však ak vec aj v mysli vyriešime, tzn., nájdeme riešenie na nejaký pokazený vzťah, myseľ neodpočíva ani tak. Pretože to nechce zabudnúť a neustále sa k tomu vracia.

Metóda Getting Things Done od Davida Allena však má riešenie. Allen zistil, že vec nemusíme vyriešiť, aby sme si mohli odpočinúť. Metóda GTD tento problém rieši tak, že tieto otvorené myšlienkové sľučky a neželané pripomienk zavrie.

Ako zavrieť myšlienkovú sľučku? Je potrebné si všetky myšlienky a otvorené sľučky vypísať do systému, ktorému dôverujeme, určiť im výstup (output, želaný stav) a pridať si pripomienku tak, že sa k tomu vieme vrátiť, keď treba. Čo to znamená?

  • Vypísať si všetky myšlienky znamená dostať z hlavy von skutočne všetko, po čom mi myseľ chodí, čo mi pripomína.
    • Najefektívnejšie je na každú ucelenú myšlienku, resp. každú sľučku použiť samostatnú poznámku (v mobile, post-it papierik alebo niečo iné)
  • Systém, ktorému dôverujem je môj informačný systém, s ktorým pracujem. Môže pozostávať z viacerých vecí. U mňa je to primárne Evernote, denník, poštoví klienti, a zakladače fyzických dokumentov. Všetky myšlienky, nápady a všetky veci, ktoré mi napadne, že ich treba spraviť, si a zapíšem do Evernote a zatriedim tak, aby som mal maximálne možný poriadok. So systémom pracujem, mám poriadok a viem, že mu môžem dôverovať, že sa mi v ňom nápad nestratí a systém mi ho pripomenie vo vhodný čas.
    • Ak si myšlienku, nápad, problém alebo čokoľvek iné napíšeme do systému, ktorému úplne nedôverujeme, myšlienky sa budú vracať. Myseľ sa bojí, že myšlienku stratí, pretože je dôležitá. Preto si treba vybudovať taký systém, ktorému dôverujem.
  • Výstup znamená, že si napíšem konkrétne veci, konkrétny cieľový stav.
    • Nie “zbaľ sa”, ale “zbaľ si kefku, pastu, prezuvky a jedlo…”
  • Pripomienka znamená, že si nastavím pripomienku tak, aby som sa nemusel strachovať, že na niečo zabudnem. Napríklad, ak potrebujem vziať niečo do práce, nechám si to pri topánkach ráno. Alebo si prilepím na dvere Post-It. Alebo si nastavím pripomienku v mobile. Je mnoho možností.

Takže už je jasnejšie, prečo je mindfulness o neriešení veci popri inej činnosti ako napr. varení alebo prechádzaní sa? Jednoducho preto, že to nefunguje. Človek buď nič nevyrieši a motá sa v bludných kruhoch, alebo v lepšom prípade vyrieši, no rieši ďalej, pretože to nechce zabudnúť. Je preto vhodnejšie a účinnejšie si na “riešenie” vyhradiť čas. A keď riešiť, tak naplno, efektívne. Mne v tomto efektívnom riešení pomáha práve metóda GTD, ktorá ma učí neriešiť v hlave, ale na papiery, nie hocikedy, ale v mnou určený čas.

Chcel som tu v tomto blogu písať aj o myšlienkových mapách ako užitočnom spôsobe ako si vypísať myšlienky a problémy na riešenie z hlavy von a vidieť v nich súvislosti, sľučky a väzby… No už som napísal veľa, treba skončiť. Tak snáď niekedy nabudúce.

Otázky na záver

  • Ako vy riešite problém neustále vracajúcich sa myšlienok?
  • Viete si predstaviť, že ich vypísanie, uloženie niekam, kde sa to nestratí a určenie takej pripomienky, ktorej dôverujete, že vám pripomenie vec vo vhodnom čase, môže priniesť vašej mysli pokoj?
  • Bolo z textu zrejmé, prečo je plytvaním času a kapacity rozmýšľanie a riešenie počas iných činností?
Advertisements

4 thoughts on “Ako vypnúť vracajúce sa myšlienky? (mindfulness 13)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s