Ako dieťa s hračkou v rukách (mbct1-3)

Po hrozienkovom cvičení začíname mať predstavu o cene, ktorú platíme za nepozornosť maličkostiam v našich životoch.  Ďalším krokom na ceste k plnému prežívaniu je začať sa učiť všímať si, trénovať si pozornosť. Na to je v MBCT programe viacero cvičení a prvým z nich je cvičenie na všímanie si tela a dýchania.

Text (SK) a audio (ENG) nájdete kliknutím na tento link.

O mojej mysli som sa naučil týmto cvičením mnoho. A pomohlo mi ju omnoho viac prijať, pretože som zistil, že je rovnaká ako každá iná, zdravá myseľ, hoci som o tom už niekedy pochyboval.

Myseľ ako počasie

Zistil som, že myseľ a jej stavy sú ako počasie. Niekedy je krásny, slenečný jarný deň, keď som naladený optimisticky a hoci som zamyslený, myšlienky sú “pozitívne”, cítim sa dobre. Inokedy je moja myseľ v stave búrky, kde fúka vietor a padajú krúpy – mnoho myšlienok na všetko, čo ešte mám urobiť a nestíham, výčitky, súdy, vnútorné dialógy, hnev…

Ako mnoho ľudí, ktorí sa dostali k “mindfulness pre zdravie”, som si aj ja myslel, že cieľom je “upokojiť si myseľ a vyčistiť si ju od nechcených myšlienok”. Veď predsa čo iné môže byť riešením na stres a deštruktívne myšlienky ako “nemať ich”? No je to mylný predpoklad. Jednou z lekcií prvého týždňa v MBCT kurze je získať skúsenosť, že nik z nás nevie kontrolovať, aké myšlienky nám víria hlavou alebo počasie, ktoré vytvoria. Rovnako ako nevieme ovplyvniť, aká voda vyviera z prameňa alebo či prší. Avšak máme kontrolu nad tým, ako sa k tej vode alebo počasiu postavíme. Rovnako som sa aj musel naučiť miesto snahy mať pod kontrolou, čo mi napadne, priúčať novému postoju, ktorý mi nebol vlastný. Byť ako bádateľ, ktorý so záujmom a zvedavosťou pozoruje či už búrky alebo svit slnka cez oblaky, krúpy alebo hromobitie. Rovnako som sa musel naučiť postoju nekritizovať sa za svoje myšlienky, pretože mi to nebolo k ničomu užitočné, práve naopak.

Myseľ ako dieťa s hračkou

Pri tomto cvičení môžeme spozorovať, že je veľmi jednoduché stratiť koncentráciu. Naša myseľ skáče z myšlienky na myšlienku a je veľmi náročné udržať si pozornosť. Aj preto je to podľa mňa cvičenie. Keby to bolo ľahké, načo by to bolo treba cvičiť? Keď som začínal pred skoro 3 mesiacmi, bola moja pozornosť na tom inak, ako teraz. Avšak, dúfal som, že to bude omnoho lepšie 😀

Páči sa mi prirovnanie, že naša myseľ je ako dieťa v detskej izbe plnej hračiek. Hrá sa, vyťahuje hračky (myšlienky, spomienky, nápady, nedokončené veci) a predkladá nám ich – našej pozornosti – a čaká, čo si vezmeme a budeme sa s nimi hrať. To je presne účel, na ktorý myseľ máme – aby nám ponúkala možnosti. Nie je preto potrebné sa na ňu za to hnevať. Môžeme si vybrať, či tieto myšlienky akceptujeme a budeme sa v nich vŕtať, alebo ich necháme tak a počkáme na ďalšiu hračku, ktorú nám naše dieťatko postrčí. Presne o tomto je to cvičenie. Všímať si, že sa hráme, hračku mu vrátiť a vrátiť sa k tomu, pre čo sme sa rozhodli – k pozorovaniu.

Takže ak počas cvičenia zistíme, že sme sa nechali zatiahnuť do prúdu myšlienok, našou úlohou počas týchto cvičení je vždy to isté:

  • všimnúť si, kam nám myseľ uniesla pozornosť,
  • uznať, že myšlienky sú myšlienky (nie nevyhnutne realita) a
  • v láskavosti priviesť pozornosť spať k dýchaniu alebo telu
  • všímajúc si vzdor pustiť tie myšlienky alebo želanie sa nimi naďalej zapodievať, veď “sú predsa dôležité a urgentné”.

Takže toto boli moje 3 dôležité skúsenosti, ktoré som získal trénovaním podľa inštrukcií 2x denne:

  • nemôžem kontrolovať, čo mi napadne, ale len to, čo s tým spravím, resp. ako sa k tomu postavím
  • stavy mysle sú ako počasie. Ráno môže byť myseľ ako jasný slnečný deň, večer ako hurikán a mojou úlohou to nie je zmeniť, ale pozorovať, pretože ani počasie neviem zmeniť, len sa podľa neho zariadiť
  • myseľ mi predkladá myšlienky ako dieťa dospelému hračky a keď nájde medzeru v mojej pozornosti, unesie mi ju a ja sa hrám s tým, čo vyprodukovala. Nanešťastie tie hračky niekedy vôbec nie sú pekné 😦

Otázky na záver

  • Aké sú vaše skúsenosti s tréningom pozornosti?
  • Darí sa vám udržať si pozornosť na 1 mieste dlhšie ako pár sekúnd?
  • Máte tendencie byť nervózni, keď to opäť nevýjde a stratíte pozornosť (ocitnete sa myšlienkami inde?)
  • Máte tendenciu byť k seba za to kritickí alebo seba-odsudzujúci?
Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s