Mám oči a začínam vidieť

clear_vision

Sedím vo vlaku a vraciam sa späť z kláštora Benediktínov v Sampore pri Zvolene. Moje srdce je plné nadšenia a radosti! Nie preto, že by som si zrazu uvedomil svoje mníšske povolanie alebo že by som zažil nejaký mystický zážitok alebo vytrženie… Nič z toho sa mi neudialo. Ale preto, že zažívam niečo nové vo svojom živote, niečo na čo možno Ježiš okrajovo myslel, keď povedal: “Majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú…” Pretože hoci som mal oči, akoby som dlhé roky svojho života nevidel, hoci som mal uši, akoby som nepočul a hoci som mal hmat, akoby som necítil. Avšak to všetko sa začalo výrazne meniť…

Ale po poriadku. Do kláštora som šiel z viacerých dôvodov:

  • ich regula, pravidlá, ich radikálne iný spôsob života ako ten, čo žijem v Bratislave.
    • Vstávajú ráno o piatej,
    • spať sa chodí okolo deviatej,
    •  všetko má svoj určený čas a pravidlá. Aj modlitba aj práca aj oddych aj jedlo.
    • Nijaký stres, nijaké náhlenie a snaha natlačiť do obmedzeného času aktivity, ktoré sa tam jednoducho nevmestia. Veľký rozdiel oproti mojej bývalej práci a zvykom, ktoré som sa popri nej naučil
    • pre mňa to znamenalo veľké vytrhnutie z mojich šablón, nezmyselných myšlienkových pochodov a činností, teda z môjho autopilota
  • ticho. Po tichu som túžil už niekoľko mesiacov. Ticho a mlčanie je významnou súčasťou života na tomto mieste. Miestami som mal pocit, že mi z toho neustalého hluku a ruchu v Bratislave už začne hrabať! Potreboval som ísť niekam, kde sa dá len tak byť a kde nie som vyrušovaný hlukom uponáhľaného sveta. Kde sa môžem modliť a len tak byť v prítomnosti, Božej prítomnosti.
  • krásna príroda. Sníval som o tom, že akonáhle skončím v práci, vypadnem niekam do prírody, do lesa, na lúky, kde
    • len tak budem…
    • spojím sa s krásou prírody, jej vzhľadom, rozmanitosťou, jej zvukmi
    • budem sedieť v tráve, pozerať sa na stromy, vtáky, lúky, hory, lesy a nechám si tým naplniť dušu
    • budem trénovať všímavosť, bdelosť, učiť sa koncetrovať svoju pozornosť na tu a teraz… pretože v prírode je toľko úchvatných vecí, ktoré si môžem všímať, zamerať na ne moju pozornosť a… len tak byť

Šiel som teda, nabúraval som svoje šablóny, hučalo mi z toho v hlave a keďže som už v druhom týždni Oxfordského MBCT programu, trénoval som. Trénoval som veľa, nie len počas tých 3 dní v kláštore, ale trénujem prakticky celé dni odkedy som začal ten 8 týždňový program. Predpísaný čas, cca 30 minút denne formálne cvičenie, zvyšok neformálne. Neskutočne ma to chytilo! Avšak o tom detailnejšie snáď v budúcich príspevkoch.

S čím sa chcem podeliť je, že už zakúšam prvé ovocie svojho vytrvalého snaženia! Ak moja myseľ bola doteraz takmer neustále v móde robiť, ktorý obnáša

  • hodnotenie (aké to je? páči sa mi to? je to dobré alebo zlé? je to také ako chcem?)
  • analýzu (prečo? ako?)
  • spájanie vecí do súvislostí (ak a, tak b…)
  • meranie vzdialenosti medzi súčasným a želaným stavom a
  • plánovanie krokov k dosiahnutiu želaného stavu,

tak teraz zakúšam mód byť, mód v ktorom bola Mária, keď sedela pri Ježišových nohách a počúvala, kým Marta v móde robiť sa o všetko starostila, znepokojovala…

Je to akoby som sa prebral z dlhého ťažkého tmavého sna. A zrazu akoby po veľmi dlhej dobe žijem. Nie len v mojej hlave, zatúlaný v nekonečných bludných myšlienkových kruhoch, kam ma zvykla zaviesť moja túlavá myseľ. Ale tu a teraz, v prítomnom okamihu, jedinom momente, kde sa deje život. Pretože život sa deje len tu a teraz. Včerajšom a zajtrajšok sú len myšlienky.

Svet vnímam odrazu akoby novými očami! Akoby všetko bolo pre mňa nové! Prebúdza sa vo mne detská zvedavosť, hravosť, spontánnosť! Som na tých istých miestach a vidím, všímam si veci, ktoré som pred tým nevidel. A tie, ktoré som si všimol aj pred tým, vnímam bez bez šumu mojich myšlienok, predstáv, filmu, ktorý mi takmer neustále bežal na pozadí v hlave… Napriamo. Aspoň na pár momentov, kým mi moja myseľ neodvedie pozornosť k svôjmu obvyklému biznisu, napríklad k plánovaniu. Avšak trvá to len krátko, získavam zručnosť aj vo všímaní si, že som opäť vzdialný v svojej hlave, uvedomím si, kam mi pozornosť odbehla a jemne ju vrátim späť do prítomného okamihu. Nádhera. Nikdy som si nemyslel, že sedieť na lavičke v parku alebo prechádzka po lúke bude taký zážitok!

Všetky tie zvuky, hudba prírody, všetky tie vnemy v mojom tele, keď cítim pôdu pod nohami, ako sa hýbem… Všetko to môžem vnímať bez skreslení. Ide to. Myseľ je možné vycvičiť.

Celá tá hra s mojou mysľou, kde ona odbieha a ja ju privádzam späť k “tu a teraz” a všetkému, čo sa dá všimnúť si… Najprv to bola morda. Neznášal som to, mal som pocit, že som vadný, že nikdy sa nenaučím udržať svoju pozornosť na jednom mieste. Ak to iní dokážu a naučia sa to, ja nie. Nevedel som si to ani predstaviť. Ale mýlil som. Aj o tom sú tie cvičenia… Za nejaký čas sa vytvoria nove spojenia v mozgu a to, čo dovtedy nešlo alebo bolo tak ťažké, je zrazu takmer prirodzené, ľahké a príjemné.

Tá úžasná skúsenosť, že myšlienky sú myšlienky, realita je realita a myšlienky nie sú realita, ale konštrukty mojej neustále pracujúcej, súvislosti vytvárajúcej mysle… A že ja nie som moje myšlienky… Ach. Mnoho nových vecí prežívam, no budem ich zdieľať neskôr.

Hoci mám pred sebou ešte 6,5 týždňa MBCT programu, už teraz začínam rozumieť, prečo spôsobil vo svete takú revolúciu pri liečbe depresívnych a iných psychických aj fyzických ťažkostí. Ja by som ho odporúčal absolvovať aj tým, ktorý si myslia, že to nepotrebujú. Prežívanie života môže byť o toľko plnšie… Dokonca aj hnev, strach a sklamanie môžu byť zaujímavé skúsenosti, ak sa im prestaneme vyhýbať a vkročíme do nich s postojom zvedavosti, hravosti, túžby žiť život v plnosti so všetkým, čo obnáša… nie len s tým príjemným.

Viem, že ešte prídu ťažké dni. Dni, kedy bude moja myseľ rozbúrená ako oceán počas víchrice, dni, kedy budem uväznený v bludných kruhoch a dumať, ako z konope von a “čo mám pre to urobiť“. No verím, že aj takéto dni budem môcť prežiť inak ako doteraz. Pretože mám už skúsenosť, že to ide aj inak. A som za tú skúsenosť nesmierne vďačný. Nevieme ovplyvniť, čo nám v mysli napadne, avšak vieme ovplyvniť, čo s tým urobíme, čo sa stane potom.

“Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme”. Prežívam obrovskú radosť z toho, že smiem zažívať, čo ten lepší podiel obnáša. A je to pripravené a dostupné pre každého z nás.

Advertisements

5 thoughts on “Mám oči a začínam vidieť

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s